Za kabardinskými koňmi alebo Tam, kde je kôň bratom (časť 2)

18. 03. 2011 05:00

Obrázky: 18

Autor: Eva Marková Foto: Eva Marková, Tomáš Hájek Rubrika: Expedice a cestopisy Počet přečtení: 10966 Počet komentářů: 12 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát

Pokračujeme s rozprávaním o návšteve domoviny kabardinských koní - Kabardino-Balkarskej republiky na severnom Kaukaze. Tentoraz trochu o histórii, návšteve ďalších troch fariem, a samozrejme aj o jedle.

Deň 2

Socha v NaľčikuDruhý deň vyzerá dosť depresívne - vonku je hmla, chladno a tmavo. Opúšťame Naľčik, pričom míňame sochu jazdca. Socha pripomína vojakov zo 115-tej Kabardino-Balkarskej divízie, ktorí padli počas Veľkej vlasteneckej vojny.

Cestou do hôr na nas dýchne duch histórie ešte o čosi dávnejšej. Tomáš sa pýta na nenápadne kopce a kopčeky v poliach, ktoré z väčšej či menšej vzdialenosti lemujú hlavnú cestu. Sú to kurgany, mohyly z doby bronzovej. Práve z územia severného Kaukazu, z kurgana z obdobia asi 3000 rokov pre n.l., pochádza aj nález najstaršieho zubadla vôbec.

Poľnou cestou prechádzame na farmu uprostred lúk - teda, ak sa dá farmou nazvať schátraný dom, oň prilepené vonkajšie "boxy" s plachtovými stenami a ohrady, pozbíjané z rôznorodých kusov dreva. Farma je síce luxusu vzdialená na hony, ale ako zisťujeme neskôr, na kvalitu tunajších to koní to nemá žiaden vplyv. Nakoniec, kabardinský kôň je plemeno veľmi nenáročné a odolné.

Mladé žrebceStádo v hmleAuto hneď obstúpi svorka mohutných kaukazských psov. Majiteľa, Azamata, zatiaľ nevidno, takže zatiaľ nevystupujeme. Prichádza až o chvíľu autom, psy sa už netvária tak nebezpečne, ale pre istotu sa od ich gazdu príliš nevzďaľujeme.

Pomocník predvádza najprv žrebca Ašabeja, 8-ročného víťaza pretekov na 120 km v Moskve i niekoľkých ďaľších súťaží na 90 km. Po ňom nasleduje športový valach a 2-3-ročné žrebce. Podľa slov majiteľa sú všetky jeho kone na predaj, stačí si ukázať.

Trochu bizardný mi pripadá odchyt mladého žrebca v boxe. Tento kôň, ktorý vyrástol polodivoko v horách, ľuďom ešte zjavne celkom nedôveruje a po otvorení dverí boxu ustupuje k zadnej stene. Majiteľ zvesí zo steny boxu drôtený hák, zachytí ním ohlávku koňa a pritiahne si ho na dosah. Takáto manipulácia je pre tohoto koňa akceptovateľná, háku sa nebojí a necháva si pripnúť vodítko.

Žrebec Ašabej

Pristupujeme k ďalšiemu boxu, v ktorom je plemenný žrebec s putami na nohách. Podľa slov Azamata je nebezpečný a drží ho hlavne kvôli vzácnemu pôvodu. Samozrejme, takto v boxe nie je zavretý celoživotne, pred presunom do hôr sa pripojí k stádu kobýl a to bude vodiť v horách až do jesene. Vodiť tabún (alebo "kosjak", ako ho tu volajú) je zodpovedná úloha - stádo je potrebné chrániť pred vlkmi, brániť pred inými žrebcami, prevádzať medzi pastvinami, k vode a podobne. Počas nášho pobytu na Kaukaze sme si vypočuli niekoľko historiek o živote žrebcov v horách. Napríklad o tabune, ktorý jeho žrebec previedol cez hory na svoje predošlé pôsobisko u minulého majiteľa. Alebo o majiteľovi, ktorý šiel na žrebcovi skontrolovať svoje stádo a bol vedúcim žrebcom napadnutý.

Otec chovateľaPri stajni sú uviazané ešte tri mladé žrebce, pripravované na obsadanie. Všetky majú ručne pletenú ohlávku z lana. Dve takéto ohlávky máme doma - prišli nám s nimi z Ruska kone od Ibragima. Máme ich doteraz a sú u nás veľmi obľúbené. Nasadzujú sa jednoducho, prevlečením za uši a hneď je možné koňa viesť za kus lana, ktorý je pokračovaním ohlávky pod bradou.

Nasadáme do auta a po poľnej ceste nasledujeme auto chovateľa, ktoré sa pred nami občas objaví v hmle. Ak som dobre rozumela, ideme sa pozrieť na jeho kobyly. Zastavujeme, vychádzame z aut a čakame. Z hmly sa postupne vybárajú obrysy koní, prechádzajú okolo a miznú znova v hmle. Kobýl je veľa, chovateľ ich má okolo stovky. Za stádom prichádza zababušený jazdec, ktorý sa pristavuje pri nás. Dozvedáme sa, že tento starší pán je otcom chovateľa. V týchto končinách je ešte možné nájsť rodiny, venujúce sa po generácie chovu koní. O chvíľu sa stráca v hmle aj on a my pokračujeme poľnou cestou na ďalšiu farmu.


Naša Lada Niva je do týchto hôr ako stvorená, spoľahlivo nás vezie aj po strmých cestách a cez kamenisté potoky. Netuším, kde sme, hmla je naozaj veľmi hustá. Chvíľu klesáme, prechádzame cez nejakú dedinu a o chvíľu znova stúpame do hôr.

Kozľa pri pieckeFarma v horáchPrichádzame k nízkej skromnej budove, vedľa ktorej je ohrada.O ňu je uviazaných niekoľko koní so sedlom i bez, cez ohradu sú prevesené vlčie kožušiny a nechýbajú ani psy. Zdá sa , že sme na mieste.

Domáci, majiteľ a pastieri, nás vítajú a dostávame horské pohostenie - kyslé mlieko ajran (vďaka ktorému sa na Kaukaze dožívajú 100 rokov), med, chlieb a sušené kozie mäso, ktoré chvíľu predtým opiekol Ibragim v piecke. K piecke sa tlačí 3-dňové kozľa, zjavne mu je zima. Vlhko, chlad a vietor tvoria vonku na vyschnutej tráve ľadové "zástavky" a nedovoľujú udržať fotoaparát v ruke dlhšie ako pár minút.


Pastieri priháňajú do ohrady stádo koní s hrivami bielymi od námrazy. Pýtam sa na maličké žriebätá, ktoré sa motajú okolo matiek. Pastieri mávnu do hmly, že tam, v poli, sa v predošlé noci narodili a že kým majú matky dostatok mlieka, ani takéto počasie nie je pre ne problémom.
Obzeráme si kone, je medzi nimi i niekoľko plavákov. Plavá farba nie je pre kabardinské plemeno typická a svedčí o krvi karabašských alebo achaltekinských koní. Nakoľko je ale o tieto farby záujem, do poslednej plemennej knihy bolo zapísaných už aj niekoľko koní tejto farby.

Kobyla a žriebä

Vraciame sa do doliny, hmla ustupuje a my zastavujeme pri dedine pri potoku, okolo ktorého sa pasú kobyly a niekoľko žriebät. Na svahu na ne dohliada pastier na koni.

StádoNa čiernom plemennom žrebcovi o chvíľu docvála aj majiteľ týchto koní. Žrebec sa volá Karagjoz a na Svetových jazdeckých hrách 2006 v Aachene sa na 160 km dlhej vytrvalostnej trati umiestnil na 48. mieste.

Nivou sa po ceste presúvame k druhému stádu, čo majiteľ využíva na predvedenie žrebca a tryskuje súbežne s nami po lúkach. Toto stádo je zložené z mladých žrebcov, z ktorých niektoré sú potomkami práve Karagjoza. Aj tieto žrebce sú na predaj.

Deň končíme v kaukazskej reštaurácii jedného z chovateľov. Počúvame príbehy, jeme čerkesské jedlá (ako ináč, z baraniny), na stole nechýba ani vodka. Podľa tunajšej tradície je jeden z účastníkov posedenia "starejším". Zvyčajne ním býva najstarší alebo najváženejší človek . Ten vyzýva postupne ľudí od stola k prípitku, tzv. tovtu. Prípitkom je samozrejme štamperlík vodky a pokiaľ sa na abstinenciu neodvoláte hneď na začiatku (ako napríklad ja), po určitom množstve prípitkov môžete byť už v slušne povznesenej nálade. Túto večeru sme zakončili prípitkom na verných kaukazských psov. Myslím, že na koniec bol najvyšší čas... :)

Plemenník Karagjoz

Komentáře

rozbalit všechny komentáře sbalit všechny komentáře

Seřadit komentáře: Od nejstaršího / Od nejnovějšího

  • 1. rumba07

    Pochvala

    07:31 - 18. 03. 2011

    Evi, velmi hezké reportáže, těším se na další:-).
    Taky skvělé fotky, úplně na mě z nich dýchne ta atmosféra místa a tvrdé selekce zdejšími podmínkami (nejen u koní ale i u lidí:-D).

  • 2. EvaM

    Článok

    08:52 - 18. 03. 2011

    Reaguje na 1.

    Ďakujem, takáto odozva veľmi povzbudí. Keď nikto nezareaguje, neviem, či je to v poriadku tak, ako je to písané, či tam niečo nepridať alebo neubrať, či niekoho nezaujíma niečo podrobnejšie, čo by som mohla potom pridať v ďalšom článku.
    Akurát riešim, či rozdeliť reportáž na 4 alebo 5 častí. Nebude to otravovať, ak ich bude viac?
    Tá ďalšia časť vyjde nabudúci piatok, zahrnula som tam dva dni, aby to celé nebolo rozťahané (článok tým pádom dlhý bude), ale zmeniť sa to ešte dá.

  • 3. horsana

    :)

    08:59 - 18. 03. 2011

    Super fotky a atmosféra a som rada, že si spomenula aj moje najobľúbenejšie ohlávky :))
    Človeka to láka sa tam vybrať.

  • 4. Game Over

    :-)

    09:47 - 18. 03. 2011

    Taky chválím, abys měla zpětnou vazbu, čte se to hezky:-)

  • 5. rumba07

    názor

    10:12 - 18. 03. 2011

    Reaguje na 2.

    Mně osobně vůbec nevadí (ba naopak potěší), pokud bude pět dílů reportáže:-).

  • 6. Eva Holubcová

    Ohlávky

    10:48 - 18. 03. 2011

    Krásný článek, vychutnala jsem si ho.

    Jen bych moc a moc prosila o detailní fotku té šikovné ohlávky.

  • 7. horsana

    ohlávky

    12:03 - 18. 03. 2011

    Reaguje na 6.

    tie ohlávky majú na sebe tie 3 mladé žrebce v článku, je to vlastne ohlávka a vodiace lano v jednom kuse, človek to len natiahne a už drží koňa na vazáku :)

  • 8. blanka

    pěkné

    20:56 - 18. 03. 2011

    Taky čtu se zájmem, díky. Fotek klidně víc!

  • 9. LaraKroft

    Odezva

    22:04 - 18. 03. 2011

    Má odezva je určitě kladná, zajímá mě, jak žijí koně a lidé jinde. Jen houšť s články i fotkami :-)

  • 10. EvaM

    ohlávky

    12:53 - 21. 03. 2011

    Reaguje na 6.

    Ako píše horsana, majú ju na hlave tie 3 uviazané mladé kone. Ja by som teda koňa za ňu neuväzovala, ale na rýchlu manipuláciu na pasienku, vodenie a podobne je super - netreba nič zapínať, stačí prevliecť cez hlavu, jedna veľkosť sedí na väčšinu našich koní, je to pevné, odolné, skladné. Ak nezabudnem, nafotím tie naše.

  • 11. draace

    víc fotek a víc dílů

    20:24 - 26. 03. 2011

    Perfektně se to čte, díky moc, a piš klidně víc, je to opravdu zajímavé. Tenhle výlet by se mi nesmírně líbil, i když já bych tam umřela zimou:-)

  • 12. draace

    víc fotek a víc dílů

    20:24 - 26. 03. 2011

    Perfektně se to čte, díky moc, a piš klidně víc, je to opravdu zajímavé. Tenhle výlet by se mi nesmírně líbil, i když já bych tam umřela zimou:-)

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 3 čtenářů. Celkový počet bodů: 15.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com