Za kabardinskými koňmi alebo Tam, kde je kôň bratom (časť 1)

23. 2. 2011 Eva Marková Autor fotek: Eva Marková, Tomáš Hájek

Slovo "шы" v čerkesskom jazyku znamená "kôň" i "brat". I to svedčí o histórii a tradíciach kaukazských národov vo vzťahu k týmto zvieratám. Ako to s koňmi na severnom Kaukaze (Rusko) v súčasnosti je, som sa rozhodla na vlastné oči zistiť minulý rok koncom marca, keď som na pozvanie tamojších známych do Kabardino-Balkarskej republiky vycestovala.

Keďže moje dojmy a zážitky sa do jedného článku nevojdú, rozdelím ho do niekoľkých pokračovaní. Ak vás teda zaujímajú nejaké podrobnosti, pokúsim sa ich zodpovedať v niektorej z následujucích častí.

Mojim spolucestujúcim bol Tomáš Hájek z Česka, ktorý sa na Kaukaz rozhodol ísť pre svoj záujem o jazdecké tradície a sedlárstvo v tejto oblasti.

Deň 1

Je to vlastne druhý deň našej cesty, ak zarátam aj cestu na letisko do Budapešti (v Tomášovom prípade do Prahy), odtiaľ do Moskvy a potom do Mineraľnych Vôd na Kaukaze. Tam nás čakal môj známy, chovateľ kabardinských koní Ibragim. Odviezli sme sa do 100 km vzdialeného hlavného mesta Kabardino-Balkarskej republiky - Naľčika a tu sme nocovali v sanatóriu.

Malkinský žrebčín

Naša prvá cesta za koňmi smeruje do Malkinského žrebčína (Malkinski konezavod), ktorý sa nachádza v dedinke Prirečnoe.

Ak sa začítate do akéhokoľvek zdroja, popisujúceho kabardinského koňa, nájdete tam tento žrebčín spomenutý ako jedno z centier chovu tohoto plemena. Bohužiaľ, pred dvoma desaťročiami, vzhľadom na ekonomické zmeny na území Ruska, začal žrebčín upadať a pôvodný chov bol v tomto žrebčíne prakticky zrušený. Kone si rozobrali ľudia v okolí a budovy začali chátrať. Situácia sa začala meniť až pred niekoľkými rokmi, keď sa žrebčín dostal do súkromných rúk a súčasní majitelia vynaložili nemalú snahu na jeho rekonštrukciu i prinavrátenie jeho účelu.

Na žrebčín upozorňuje už veľký kamenný blok s vyobrazením koňa uprostred dediny. Nápis Gosplemkonzavod (Štátny plemenársky žrebčín) Malkinskij a rok 1870 - čo je rokom jeho založenia - svedčí o jeho dlhej histórii. Prechádzame bránou a ocitáme sa v areáli žrebčína.

Víta nás Zalim, mladý a zanietený vedúci žrebčína a vedie nás do prvej budovy. Ňou je stajňa žrebcov a športových koní, jedna z troch pôvodných historických budov v areáli. Z neomietnutej budovy z červených tehál s naozaj vysokými stropmi dýcha história. Tu si človek uvedomí, že kabardinský kôň nie je len odolné a nenáročné plemeno, chované časť roka v horách, ale aj plemeno cielene chované. Že aj u týchto koní boli uplatňované chovateľské pojmy ako línia, výber, testovanie alebo plemenná kniha. Mimochodom, tá kabardinská sa pred dvoma rokmi dočkala 6-teho dielu (prvý vyšiel v roku 1935).

Malkinský žrebčín - stajňa žrebcovMalkinský žrebčín - stajňa žrebcovPrechádzame popri boxoch s drevenými stenami, natrenými na zeleno a sledujeme ich obyvateľov. V boxoch sa toho veľa vidieť nedá, Zalim ale dáva jednotlivé kone predviesť pred stajňou. Tak nám postupne v zootechnickom postoji pózujú plemenníci Arkan, Lesken, Igrok, arabokabardinec Ubych, ako aj kone zo 6-členného športového družstva. Žrebčín sa venuje vytrvalostným súťažiam a niekoľko ich ročne aj organizuje. Kabardinský kôň, či už čistokrvný alebo krížený s arabským alebo anglickým plnokrvníkom, má k tejto športovej disciplíne predpoklady a dosahuje slušné výsledky aj v najvyšších súťažiach. Vo všobecnosti je o vytrvalostné jazdenie v Kabardino-Balkarskej republike slušný záujem. Takmer každý mesiac sa tu uskutočnia aspoň jedny preteky, a to aj medzinárodné FEI súťaže s účasťou zahraničných jazdcov a členov rozhodcovského zboru. Viacerí chovatelia nám s hrdosťou ukazovali svoje kone a menovali ich úspechy.

Malkinský žrebčín - 2-ročný žrebec na predajPo prehliadke pred stajňou žrebcov prechádzame do ďalšej časti žrebčína. Popri výbehoch s ohradou, natretou na ružovo a fialovo, prechádzame k ďalšej pôvodnej budove, k stajni mladých koní. Vo výbehu vidím ďalšieho plemenníka - 20-ročného Adygejca, ktorý je okrem iných otcom aj mojej kobyly Marty a Tereka, víťaza CEI*** 160 km v Topoľčiankach v roku 2008. Stajňa mladých koní je natretá nabielo a jej interier je viditeľne vynovený. Vo vstupnej hale si všímam na stenách rozvešané drevené reliefy s mýtickými výjavmi. Na najbližšom spoznávam Prometea, prikutého ku kaukazskej skale. V tejto stajni sú ustajnené najmä mladé kone vo výcviku a na predaj a pred stajňou nám predvedú niekoľko z nich.

Malkinský žrebčín - čerkesské sedloTomáša samozrejme zaujíma aj výstroj, takže nám prinesú ukázať, zdobené čerkesské sedlo, ktoré majú kdesi odložené. Čerskesské (kabardinské) sedlo je jedinečné a bolo prispôsobené potrebám vojakov a pastierov v horách. Jeho základom je drevená kozlíková kostra, na ktorú sa ukladala "poduška" - vankúš z kože, vypchatý srsťou. Súčasťou výstroje je aj poprsník a podchvostník, všetko v čiernej farbe, zdobené striebrom.

Môj dojem z tohoto chovu je optimistický. Majitelia majú záujem o rozvoj chovu i o testovanie v športe, plemenníci sú zástupcami pôvodných línií, chov prebieha aj v horách. So Zalimom sme stále v kontakte, žrebčín ponúka priebežne kone na predaj, takže v prípade záujmu môžem s kúpou (tu i u iných chovateľov) vypomôcť. Žrebčín vie zabezpečiť aj prepravu a vývozné dokumenty.

Z Malkinského žrebčína pokračujeme k ďalšiemu chovateľovi, tentoraz k dedine Čegem 2.

Čegem - stádo kobýl a žriebätČegem - žriebäChov sídli v priestoroch bývalého "kolchozu". Tentoraz nás očakáva majiteľ, ktorý nás hneď vedie do tmavej stajne, kde nám ukazuje plemenníkov i športové kone. Za stajňou, na lúke, posiatej kameňmi i odpadkami sa pasie stádo kobýl a žriebät, okolo nich na neosedlanom koni krúži pastier. V stáde ma zaujalo niekoľko koní rôzneho veku s mimochodom. Kabardinské kone sa v niektorých zdrojoch radia k tzv. "gaited" plemenám (plemenám so špecialnym chodom), ku ktorým sa počítajú i plemená ako islandský kôň, paso fino alebo missourijský fox trotter. Kabardinský kôň sa na špecialne chody nešľachtí, takéto kone tu nie sú ani nijako mimoriadne vyhľadávané, proste sa len v populácii vyskytujú.

Majiteľ farmy nás potom vedie k svojmu otcovi, ktorý sa venuje výrobe čerkesských sediel. Z toho má, pochopiteľne, Tomáš veľkú radosť. Dozvedáme sa o postupoch pri výrobe kostry sedla, o príprave kože i výrobe kožených nití, ktorými sa kožené časti sedla zošívajú. V dielni si máme možnosť prezrieť rôzne časti sedla i samotné sedlá v rôznej fáze výroby.

Na ten deň nám vychádza návšteva ešte jednej farmy, a to hneď za Naľčikom. Za panelákovým sídliskom prechádzame na poľnú cestu a po pár minútach jazdy sa dostávame k budove stajne. Majiteľ tu bohužiaľ nie je, nachádzame tu iba dvoch ošetrovateľov. Tí nám predvedú dva kone na predaj - žrebca a valacha vo vytrvalostnom tréningu.

Pri stajni ma zaujalo zariadenie na manipuláciu s koňmi. Nakoľko sa stáda chovajú polodivoko, vždy ma zaujímalo, akým spôsobom sú kone vypaľované, ošetrované, očkované a podobne. Toto zariadenie vyzeralo ako ohrada, ktorá ústila do úzkej uličky, tak akurát na šírku koňa a v tejto uličke sa potom kôň uzavrel. Nič nové na svete.

Farma pri Naľčiku

Deň zakončujeme štýlovo - návštevou reštaurácie Lemonadovyj Džou. Vysvetľujem Ibragimovi pôvod jej názvu, napodiv, film nepozná. Interier nesklamal, je v country štýle. Jedlo je ale typicky kaukazské - baranie mäso na niekoľko spôsobov. Keďže väčšina tunajšieho obyvateľstva sú moslimovia, bravčovina sa tu takmer neje. K jedlu sa ešte určite vrátim, ale to až v niektorej z nasledujúcich častí.

Podobné články
Český rozhlas

Také v posledním únorovém vydání pořadu Na cestách s Petrem Voldánem - tak jako na konci ledna - budete cestovat jen se mnou. Tentokrát se vydáme na…

Pravděpodobně nejdůležitější a nejdelší obchodní trasa, kterou se lidé v minulosti ubírají. V délce několika tisíc kilometrů se táhne z východní Asie…