Motto:
... working with horses is like being on a long trip. It's journey with no destination - an unending process - and everything that is important is "as you go," not when you "get there." (... práca s koňom je podobná dlhej túre. Je to cestovanie bez určeného cieľa - nikdy nekončiaci proces - a jediné čo je pri ňom dôležité je "ako idete" a nie "kam sa dostanete".)
Mark Rashid1

Úvod k obsadaniu

Obsadnutie koníka pozostáva z prípravy na obsadnutie na zemi (bezkontaktná komunikácia, taktilná komunikácia - taktilné cvičenia, laterálne lonžovanie), z vlastného nasadnutia a zo základných cvičení v sedle (primárne pomôcky).

Práca na zemi - začiatky

Postupnosť výcviku, štruktúra hodiny

Výcvik koníka začínate obvykle v kruhovej (alebo štvorcovej2) malej ohrade3. Má to niekoľko dobrých dôvodov. Je to: po prvé bezpečné a po druhé, kôň nie je rozptyľovaný. Preto sa vie sústrediť na prácu. Tam robíte prácu zo zeme, samotné sedlanie, nasadanie, prvé kroky pod sedlom, a aj každý nový cvik z kapitoly obsadania, okrem štvorlístkového vzoru začínate učiť koňa tam. Akonáhle kôň pochopil hlavné poháňajúce a obmedzujúce pomôcky, idete do veľkej jazdiarne, a keď tam nie sú problémy, potom čo najskôr idete do terénu. Ako som už viackrát spomenul, niekedy je samotné cvičenie - trvanie výcvikovej jednotky - veľmi krátke, lebo pre napredovanie je dôležité, aby po tom, ako kôň vykonal cvik správne, cvičenie skončilo. Niekedy veľmi demonštratívne s okamžitým odsedlaním a opustením výcvikového priestoru. To by ale koníkovi nestačilo, lebo na druhej strane je dôležité mať s ním čo najviac kontaktu.

Takže okrem práce na jazdiarni je treba s koníkom chodievať na vychádzky. Najprv na ruke, neskôr v sedle. Na vychádzkach sa dá tiež pracovať, ale tam už treba rozlišovať. Treba odlišovať prácu v teréne a oddychovú vychádzku. V ideálnom prípade by okrem 10 - 60 minútovej práce v ohrade (na jazdiarni, v teréne) mal koník absolvovať najmenej hodinovú vychádzku. Ak sa nebudete s koníkom denne zaoberať prácou v ohrade, tak sa nič nestane. Hodinovú vychádzku denne by však v ideálnom prípade mal mať. Nuž, žiaľ, väčšina našich koní bude o tento - kedysi u armády kategorický - požiadavok ochudobnená. Vychádzky robíte spočiatku na ruke, neskôr ako krokovku pod sedlom. Ideály sú ideály a často nás skutočnosť zaskočí a od ideálu sa vzdialime. Potrebujeme ho však mať pred sebou (aj keď možno nedosažiteľný), aby sme vedeli svoje snaženie smerovať.

Samotná postupnosť výcviku je približne v tom poradí, v akom sú v týchto textoch uvádzané po sebe jednotlivé kapitoly. Výcviková hodina (ktorá môže trvať 10 minút) sa vždy začína krátkym opakovaním práce zo zeme (hry na priateľstvo, zdravenie, horúce (dikobrazie) prsty, laterálne lonžovanie), ktoré slúži na uvoľnenie koňa, potom krátkym opakovaním známych vecí zo sedla (opakované nasadnutie, zosadnutie, očuchávanie strmeňa, niekoľko obratov okolo zadku a predku...), teda to, čomu Parelli hovorí „predletová kontrola". Kontrolujete, podobne ako pilot pred letom, či všetky „tlačítka, páčky a budíky" (rozumej primárne pomôcky) fungujú bezchybne. Potom nasleduje opakovanie toho, čo sa učilo v poslednej hodine, a keď tieto veci idú hladko, na samom konci, sa zaraďuje niečo nové. Vtedy akonáhle sa vám podarí urobiť to, čo ste si zaumienili, zosadnete a koníka odvediete do výbehu. Ak sa to z nejakých dôvodov nepodarí, vrátite sa k tomu, čo kôň dobre ovláda, aby odchádzal z jazdiarne v pohode, dobre naladený. To je veľmi dôležitá požiadavka, na ktorú sa nesmie zabúdať, aby sa kôň rád vracal späť na jazdiareň, a dal sa vo výbehu chytiť. Ak sa vám nepodarí - čo sa môže stať - končiť s dobre vyladeným koňom a svojou spokojnosťou, tak po príchode do stajne či výbehu koníka odmeňte maškrtou. Na tú si spomenie, keď pre neho znovu prídete. Pri klasickom lonžovaní končite vždy 3-4 kruhmi v kroku.

Keď ste nezaraďovali nové cvičenie, ale cizelovali ste to, čo už koník vie, môžete s ním ísť po skončení jazdiarenskej práce na vychádzku. Niekedy v neskorších fázach obsadania je dobre vychádzkou začať, a končiť na jazdiarni či v okrúhlej ohrade, aby ste mohli po dosiahnutí kvalitne vykonaného cviku prácu ukončiť a koníka pustiť von. Keď zistíte, že váš koník sa z vychádzky priveľmi ponáhľa, už či preto, že toho má plné zuby, alebo pre vidinu plného hrantu ovsa, je lepšie nesplniť koníkovi tieto očakávania, ale treba sa sporadicky vracať do okrúhlej ohrady alebo na jazdiareň a tam chvíľu pracovať, aby sa narušil stereotyp.

Napojenie podľa Monty Robertsa

Teoretický rámec

Nácvik napojenia a nasledovania tiež možno v príprave koňa vynechať. Sú ľudia, ktorí majú voči tejto práci vážne výhrady, ktoré dobre poznám a venujem sa im na inom mieste. Tí pripravujú koňa iným spôsobom. Mne sa však Monty Robertsova technika veľmi osvedčila, aj keď s jeho výkladom vôbec nesúhlasím4. Podľa mňa je dôležitá aj preto, lebo menej skúseným koniarom dáva dôležitú spätnú väzbu, pomocou ktorej sa služobne mladý konský pedagóg lepšie naučí ovládať svoje telo, aby jeho reči kôň dobre rozumel. Tiež si myslím, že tento postup dáva aj koňovi šancu, aby si vás otestoval, a vedel sa vám prispôsobiť. Na to sa dosť často zabúda, že kôň si svojich partnerov tiež mapuje a dokáže to urobiť oveľa rýchlejšie a správnejšie ako naopak. Treba si však uvedomiť dve veci. Táto metóda sa nemá používať na kone, ktoré sú mladšie ako 4 roky a nemá prestavovať bezhlavé naháňanie koníka po malej ohrade. V predchádzajúcich textoch bola tabuľka dozrievania kostry koňa, a z nej vyplýva, že pätový kĺb (hlezno), dozrieva u väčšiny koní v piatom roku života, a tiež vieme, že väčšina krížových nálievok je následkom cválania na malom kruhu.

Postup

Napojenie sa robí v okrúhlej (alebo inej malej) ohrade. Pred samotným začiatkom výcviku znížite koňovi dávku ovsa a kŕmite ho prevažne senom, do ktorého môžete primiešať ďatelinu či lucerku. Bude totiž potrebovať bielkoviny na stavbu novej svalovej hmoty a energiu mu začnete pridávať až potom, keď bude viacej pracovať. Treba dať za pravdu Parellimu, že jednou z chýb konvenčného výcviku koní je, že sa stávajú prekŕmenými a podtrénovanými. (Aj keď sa, žiaľ, vyskytujú ojedinelo aj opačné situácie.)

V praxi to vyzerá tak, že vpustíte koníka do okrúhlej ohrady, kde ho zaujatím útočne - predátorského postoja vyprovokujete do pohybu okolo ohrady. Tu si treba uvedomiť niektoré kompetencie: Vy nemôžete, v tomto štádiu vášho vzťahu, koňovi rozkázať aby sa nehýbal, lebo to neviete na ňom vynútiť a on - váš kôň - sa nesmie rozhodnúť, že sa nebude hýbať, alebo že zastane, kedy sa mu zachce, lebo potom sa zasa vám vymkne z rúk. Kone, ktoré sa nechcú v kruhovej ohrade pohnúť, sú najtvrdšími orieškami. Preto je treba zaujať nielen onen výhražný odháňajúci postoj, ktorý spočíva v tom, že sa ku koňovi postavíte kolmo (vaše plecia sú rovnobežne s jeho pozdĺžnou osou), dívate sa mu na hlavu (do očí), „robíte sa veľkým" (imponujete tým, že ste vystretý, máte roztiahnuté ruky, roztiahnuté prsty ako drápy, otočené voči koňovi), ale na druhej strane je treba mať aj nástroj, ktorým si pohyb viete vynútiť. Buď zvinutý lonž, povraz alebo bič. Postupný nátlak sa začína od nuly - od priameho upreného pohľadu a končí sa hodením povrazu, lonžky či švihľa biča koňovi zozadu za zadok alebo dokonca na zadok. To väčšinu koní pohne. Ak mu však hodíte lonž na zadok z boku, tak sa môže postaviť voči vám hlavou a ostať stáť. Ak mu ho hodíte na plece, môže vyskočiť z ohrady (ak sa to dá).

Drvivá väčšina koní sa rozbehne pri korektnom pôsobení pred vami, dookola ohrady, lebo inde ujsť nemôžu. Výnimočne sa môže niektorý gurážny, alebo naopak vystrašený kôň pokúsiť prebehnúť cez vás a kopnúť zadnými, alebo dokonca na vás zaútočiť prednými. Na to musíte byť pripravený a koňovi dobre miereným úderom povrazom5 po nose, alebo pri stavaní sa na zadné po predných nohách, túto akciu poriadne znepríjemniť. 99,9 % koní sa však vydá na obiehanie ohrady. Keď sa rozbehne po obvode ohrady, ihneď prestanete na neho tlačiť tým, že prestanete udržiavať predátorsko - odháňací postoj, (dáte si ruky k telu päsťami na bruchu, „urobíte sa malým", nahrbíte sa). Naopak, pokiaľ by kôň spomaľoval, alebo sa prestal na vás dívať (už či uchom, alebo jedným okom), tak ho v pohybe dookola udržujete tým, že okrem zvýraznenia útočného postoja hodíte voči nemu koniec stočeného lonža alebo povrazu. Tým ho môžete, ale nemusíte zasiahnuť. Postačí, že koník znovu začne cválať dokola. To nejaký čas trvá. Roberts hovorí, že keď už koňa odoženiete, odožeňte ho ďaleko. Obyčajne cca ½ km. Koľko je to koliečok okolo vašej okrúhlej ohrady si ľahko vyrátate z jej polomeru6. Váš postoj je vyjadrením vášho tlaku na neho.

Obyčajne mladý koník pozerá všade inde, iba nie na vás, preto na neho musíte stále tlačiť. Tlak sa vždy vyvíja od nuly. T.j. najprv sa natáčate ku koňovi tvárou, potom sa mu pevne dívate do očí, neskôr nadýchnutím roztiahnete hrudník, plecia, potom roztiahnete ruky, natiahnete voči nemu roztiahnuté prsty a nakoniec hodíte po ňom koniec lonža, ktorý držíte v ruke. To všetko za pol sekundy. Koniec lonža má smerovať za koňa. Tento postup je dôležitý, aby nakoniec stačilo na koňa pozrieť a on to bude vnímať ako tlak. Akonáhle vás začne kôň fixovať vnútorným uchom, čo znamená jeho pozornosť, vyvíjate menší tlak. Znamená to, že prestanete po ňom hádzať lonž, prestanete mať roztiahnuté prsty, neskôr pripažujete ruky. Akonáhle vidíte, že hľadí von z kruhu, alebo prestane jeho ucho „hľadieť" na vás, zasa tlak zvýšite.

Raz za čas, po niekoľkých kolečkách cvalu alebo klusu okolo ohrady, postavením sa pred koňa zmeníte smer jeho pohybu okolo ohrady. To postavenie pred koňa netreba brať doslovne. Mohlo by sa stať, že vás kôň v panike prevalcuje. Z hľadiska bezpečnosti nepočítajte s poverou, často tradovanou medzi milovníkmi koní, že kôň človeka neprevalcuje a že na neho nestúpi. Nie je to pravda! Keď kôň nemá možnosť uhnúť, kľudne vás zvalí. Preto buďte opatrní a počítajte s tým, že kôň musí mať vždy priestor na to, aby sa vám vyhol. Pokiaľ už vníma vaše imponovanie, postačí, keď sa rýchlym cúvnutím dostanete k opačnej strane ohrady po ktorej cvála, natočíte sa proti smeru jeho pohybu a zodvihnete ruku, ktorá je bližšie ku koňovi. Kôň obyčajne ihneď zmení smer pohybu. Zasa musíte pri tomto manévri imponovať. Musíte byť „veľký".

Fixovanie trénera vnútorným uchom koníka je prvý stupeň akceptácie. Po čase začne koník prejavovať prvé gestá uvoľnenosti a podriadenosti. Najprv stráca stuhnutosť. Vidíte to na jeho krku. Hlava sa začína na krku voľne pohupovať, jeho pohyby sa stávajú vláčnejšie. Potom začne prejavovať gestá podriadenosti. Začne prežúvať, a neskôr vyplazovať jazyk a oblizovať sa. Keď sa koník oblizuje a usilovne prežúva, znamená to, že by rád skončil behanie dokola. Nie každý koník prežúva. Ak spomaľuje, možno ešte stále na neho „tlačiť", pričom silu tlaku dávkujte podľa reakcií koňa. Bez ohľadu na to, či prežúva alebo nie, keď vidíte, že hodne pohupuje hlavou do rytmu pohybu, znižujete zo svojej strany tlak. Obyčajne to má za následok zmenšovanie kruhu. Nechajte ho.

Akonáhle kôň začne znižovať hlavu natoľko, že ju má tesne nad zemou, tak prestanete úplne na koníka tlačiť. Naopak, začnete sa „zmenšovať". Nahrbíte sa, plecia stiahnete dopredu a dolu, skloníte hlavu, lakte pritiahnete k telu, ruky si dáte na brucho, zovriete ich v päsť (zatiahnete drápy) a otočíte sa voči koňovi cca v 45 stupňovom uhle. Tiež ho prestanete ho fixovať očami. Zvyčajne to postačí k tomu, aby koník pomaly spomaľoval, zmenšoval kruh, prestal behať dokola a opatrne sa k vám začal krokom približovať. Obyčajne príde k vám a dotkne sa svojím nosom vášho pleca. Ak aj nie, otočte sa k nemu, a bez toho, aby ste mu pozerali do očí ho poškrabte na čele. Došlo k napojeniu (Join Up).

Pokiaľ koník bezradne ostane stáť na vonkajšom obvode kruhu, otočte sa mu chrbtom a kľuknite si v strede ohrady. Väčšinou ho to primäje, aby sa vydal ku vám. Pokiaľ nie, môžete celý cirkus zopakovať.

Keď stojíte a kôň ku vám príde, znížite plece, ktoré je bližšie ku koňovi, rovnostrannú ruku máte na bruchu a bez toho, aby ste sa na neho dívali, začnete sa pohybovať dopredu a na koňa tak, ako keby ste ho tlačili tým nižším plecom do malého krúžku a postupne sa dostávate pred neho. Kôň ide za vami. Došlo k nasledovaniu (follow up). Najprv nemeníte smer. Stále, akoby ste ho svojím nižším plecom odtláčali od seba.

Ak vidíte, že napojenie je pevné, začnete vo veľkom oblúku meniť smer. Musíte byť dostatočne sebavedomý a veriť tomu, že kôň vás bude nasledovať. Za normálnych okolností začne kôň chodiť za vami v tesnom závese. Vtedy ste vyhrali. Pokiaľ sa napojil, ale nechce vás nasledovať, kľudne mu pomôžte. Vezmite ho za ohlávku a trochu ho potlačte do boku. Ak sa ani to nepodarí, tak ste buď urobili niekde chybu alebo treba začať znovu. Pri prvom pokuse stačí, keď urobí za vami niekoľko krokov, znovu zastaňte a poškrabte ho medzi očami. Pokiaľ sa však koník za vami nevydá, začnete na neho znovu „tlačiť" aby behal dokola.

Za normálnych okolností to trvá cca 5 - 20 minút. U koní, ktoré prešli imprinting tréningom, to trvá vždy dlhšie. Akonáhle koník chodí za vami krokom po malej ohrade, cvičenie napojenia a nasledovania sa končí, váš koník dostáva „voľno", t.j. pustíte ho do výbehu. Je dobré, keď to niekoľko dní po sebe opakujete, aby sa to koník naučil. Bude to trvať čoraz kratšie. Ak napojenie spoľahlivo funguje, dávate koníkovi na hlavu povrazovú ohlávku, upnete ho na povraz alebo lonž a chvíľu vodíte po ohrade. Na rozdiel od „prirodzených fundamentalistov" si myslím, že malý kúsok mrkvy potom, ako kôň ku vám prišiel, podporí jeho rozhodnutie. Netreba to však potom opakovať hneď po napojení, ale pri rozlúčke cvičiteľa a koňa pri tom, ako ho zavediete do výbehu. Tento - ako hovorí Záliš - úvodný a rozlúčkový (mrkvový) rituál je veľmi užitočný nielen na začiatku výcviku.

V rámci tejto práce s koňom možno pokračovať niektorými Lyonsovými technikami, alebo prejsť rovno k ďalšej práci zo zeme na ohlávke. Niekoľko prvkov z Lyonsovej metódy malých krokov uvediem, lebo sú veľmi užitočné. Aj keď vás síce ešte na nejaký čas podržia pri zemi, urýchlia vám neskôr ďalšiu prácu s koňom. Sú dôležité hlavne pre začiatočníkov, ktorí sa pomocou nich naučia lepšie komunikovať s koňom.

Lyonsova metóda malých krokov

J. Lyons spresňuje prácu na kruhu v okrúhlej ohrade. Pokiaľ okrúhlu ohradu M. Roberts používa hlavne na napojenie, J. Lyons v nej koňa viacej učí. Používa hlavne spresňovanie reči tela a precizovanie odpovede koňa.

V rámci svojich prvých lekcií v okrúhlej ohrade odporúča meniť smer pohybu tak, ako je to popísané vyššie, ale upresňuje miesto: Musíte chcieť, aby sa kôň nielen otočil do protismeru, ale aby sa otočil v určitom mieste kruhovky. V duchu si vyberte nejaký znak (napr. určitý stĺpik ohrady alebo písmeno, či reklamu) a snažte sa ho donútiť k obratu v tomto bode. Pokiaľ sa kôň otočí príliš zavčasu, znamená to, že váš podnet prišiel tiež zavčasu. Pokiaľ vykoná manéver o niekoľko metrov ďalej, znamená to, že ste mu to povedali tiež neskoro. Vlastne sa tu učíte hlavne vy správne komunikovať s koňom, poučiť sa z jeho reakcií.

Pokiaľ kôň na vaše prianie mení smer spoľahlivo, v bode, ktorý ste si vopred určili, sťažíte si úlohu o ďalšiu požiadavku, a to tým, že mu určíte smer, ktorým sa má otočiť. Či smerom k vám (dovnútra, od steny), alebo smerom von (od vás, k stene). Pokiaľ chcete, aby sa kôň točil smerom od vás (hlavou k stene), najprv sa postavte bližšie k nemu. Kôň má medzi sebou a vami málo priestoru, takže sa otočí od vás. Spojte to s vykročením k nemu, čo v budúcnosti bude pokyn k tomu, aby sa točil smerom k ohrade. Pokiaľ chcete, aby sa točil smerom k vám (hlavou do stredu kruhovky, od steny), musíte byť od neho ďalej, aby mal dostatok priestoru a krok dozadu bude v budúcnosti pokynom k zmene smeru dovnútra.

Príklad: Vyberte si miesto, v ktorom by sa mal koník otočiť smerom k vám. Postavíte sa proti nemu, zdvihnite ruku (to už intímne pozná), ponecháte mu však dostatok priestoru a cúvnete. Pokiaľ urobí obrat von, miesto toho, aby sa otočil dovnútra tak, ako to chcete vy, okamžite ho donúťte, aby sa znovu obrátil a po niekoľkých kruhoch sa pokúste znovu o to isté, pochopiteľne, že na opačnú stranu. Skúste ho zastaviť tak rýchlo, ako to len dokážete, a vyšlite ho pôvodným smerom, ktorým bežal pred tým, než ste po ňom požadovali obrat. Čím pohotovejšie ho otočíte, tím rýchlejšie mu odpoviete na jeho otázku, či to, čo urobil, je správne. Nechajte ho znovu kentrovať jedno koliesko a v rovnakom mieste ho otočte. Pokiaľ chybu zopakuje, otočte ho čo najrýchlejšie späť a nechajte ho bežať iba pol kruhu, kým ho znovu neotočíte. Ak sa stále otáča nesprávne, nenechávajte ho viac ako pol kolieska, a znovu ho otočte. Vždy mu doprajte dosť miesta, aby sa mohol otočiť smerom k vám. Uvidíte, že za niekoľko minút sa vám to obom podarí.

Potom, ako sa kôň otočí správne, t.j. smerom k vám (smerom do stredu ohrady) okamžite zaujmite „zmenšený" postoj a nechajte koňa prísť k vám ako pri klasickom napojení a končite pre ten deň s prácou. Keď dokážete koňa točiť smerom dovnútra kruhu, na pravú i ľavú ruku, keď ho viete točiť ku stene na obe ruky na stanovenom mieste, docielili ste hodne, pretože ho už vlastne kontrolujete. Nesmiete to však preháňať. Vždy musíte sledovať kondičný stav svojho koňa! Sledujte jeho potenie, dýchanie. Nesmiete ho na kruhu uštvať. Po náznaku prvej snahy po žiadúcej odpovedi treba zaradiť prestávku, jednak aby si oddýchol a jednak aby mal čas si to, čo sa udialo, „premyslieť".

Ďalším Lyonsovým cvičením je zastavenie. Jeho spôsob zastavenia koňa na kruhu vyžaduje hodne cviku hlavne od vás. Ide o zručnosť, ktorú budete v budúcnosti veľmi potrebovať, a tou je načasovanie - timing. Pre koňa je oveľa namáhavejšie meniť smer, ako behať stále dookola. Pri zmene smeru musí najprv zabrzdiť, zastaviť, otočiť sa a až potom vyraziť opačným smerom. Zastavenie síce trvá iba zlomok sekundy, ale je tam. Vašou úlohou bude postupne predlžovať tento zlomok sekundy, kedy kôň stojí. Čím viac robíte zmeny smeru, tým má kôň väčšiu tendenciu predlžovať čas, počas ktorého stojí. Vždy, keď mení smer, o krok ustúpte, „zmenšite sa" a nechajte ho tak. Po niekoľkých opakovaniach kôň pochopí, že keď zastane, nič sa nedeje. Keď pochopí, že môže chvíľku postáť, zaveľte tesne pred tým, ako budete chcieť od koňa obrat a krátke zastavenie, povel „stoj!" (alebo „Whoa!"), aby ste z toho mali úžitok aj v budúcnosti. S tým začnite až potom, keď ste docielili aspoň dvojsekundové zastavenie. Podobne postupne využívate koncentrickú dynamiku a vo svojej reči tela vynechávate zdvihnutie vnútornej ruky, ale iba sa natočte ku koňovi a o krok ustúpte. Ak kôň pochopí, že môže urobiť sebakratšiu pauzu, bude ju už sám predlžovať. Cieľom je, aby na hlasový povel a povel rečou tela koník bezpečne zastal a očakával ďalší pokyn.

Získavanie pozornosti

No a nakoniec sa pokúste o to, aby kôň vždy potom, ako zastane, na vás hľadel. Aby zastavil vždy tak, že sa na vás bude dívať. Tiež sa to robí postupne. Najprv vám postačí, aby sa nedíval von z kruhu. Neskôr však budete trvať na tom, aby venoval svoju pozornosť iba vám. Kôň vám totiž, keď demonštratívne čumí niekam preč, nepokryte dáva rečou svojho tela najavo, že by bol najradšej tam, kam sa práve díva. Premýšľa, ako uniknúť. Keď stojaci kôň hľadí niekam preč, mľasknite, prípadne cmuknite na neho (ten signál musí byť taký, že ho budete vedieť vždy, keď budete chcieť, alebo to potrebovať, použiť, a bude sa líšiť od iných zvukových signálov, ktoré používate). Ak sa na vás nepozrie, okamžite musíte „vyrásť" a poslať ho behať po kruhu. Keď sa rozbehne, ešte ho trocha popožeňte, aby ste mu dali imaginárnu informáciu: „Keď nedávaš pozor, tak len bež." Potom ho rýchlo zastavte a skúste ho znovu primäť k tomu, aby sa na vás pozrel. Túto procedúru opakujte tak dlho, pokiaľ sa na mľasknutie na vás nepozrie a neotočí k vám hlavu. Vždy, keď sa kôň pozrie do kruhu - na vás - o krok ustúpte, zostaňte kľudne stáť, „zmenšite sa" a pochváľte ho aj verbálne a dajte mu pokoj.

Keď sa na vás na cmuknutie spoľahlivo pozerá, môžete sa postupne pokúsiť udržať jeho pozornosť aj na dlhšiu dobu. Vždy, keď sa začne ošívať, je nepozorný, díva sa inde, dáte signál, mliasknite, alebo cmuknite, aby sa na vás podíval. Pokiaľ docielite to, že sa pri každom zastavení kôň na vás pozrie, dokázali ste získať jeho pozornosť. Nie síce najférovejším spôsobom, ten však v tejto fáze nie je veľmi rozhodujúci.

Poslednou požiadavkou, ktorú môžete v tejto fáze výcviku od koňa chcieť, je, aby pokojne stál a pritom sa na vás díval. To docielite systematickým, trpezlivým a opakovaným predlžovaním státia.

Toto je možné - aj užitočné - z času na čas opakovať.

Môžete to zopakovať aj v inom prostredí, napr. vo výbehu, teda vo veľkej ohrade. Pochopiteľne, že musí byť najprv riadne spracovaný v malej ohrade a bezpečne sa vedel napojiť. Tam potom napojenie cvičíte tak, že koníka najprv na seba upozorníte, postavíte sa k nemu kolmo a nejaký čas ho od seba „odháňate" priamym pohľadom, potom sa otočíte od neho, prestanete sa na neho dívať a on príde za vami. Keď k vám príde, necháte mu očuchať chrbát svojej ruky a môžete mu podať nejakú maškrtu. Poškrabete ho na hlave. Takto sa vo výbehu nepribližujete ku koňovi stále. Neskôr, keď kôň pochopí, že pre neho nepredstavujete nebezpečie, ani že potom, ako ho „ulovíte" nebude podrobený nejakým nepríjemným procedúram, bude po tom, ako vás identifikoval, kľudne čakať, kým si po neho neprídete a nedáte mu ohlávku.

Aj keď som na začiatku povedal, že maškrta nemá pre koňa taký význam ako pre psa, neznamená to, že ju nepoužívate. Kôň nás musí chcieť mať vo svojej blízkosti a to sa dá najrýchlejšie a najlepšie dosiahnuť podávaním maškrty. Nikdy mu ju však nedávajte zadarmo a najlepšie vtedy, keď na zavolanie príde. Podávanie maškrty nesmie byť pravidelné, čoraz častejšie ho je treba nahradiť slovnou pochvalou, poškrabaním a prívetivou atmosférou7.

Popísaná práca v malej ohrade, ktorú ste doposiaľ absolvovali, prelamuje bariéru úzkosti koňa z neznámeho človeka a uľahčuje ďalší krok, ktorý pre nás predstavuje práca na zemi, ako preukázali niektoré štúdie8. Parelli túto prácu nazýva hrou. Ako som už v kapitole o prirodzených metódach prehlásil, nepovažujem to za hru, ani za zábavu. Je to poctivá práca. Pri tejto „prízemnej" robote kôň zistí, že keď nemá inej voľby, ten človek a jeho blízkosť je predsa len lepšia možnosť ako behanie dookola. Ide o jednoduché učenie pokusom a omylom. Dá sa pokračovať hneď osedlaním, nauzdením a obsadnutím, ako to s obľubou teatrálne samotný M. Roberts predvádza. Bolo by toho však na koníka naraz veľa. Nie vždy je rýchlejšia cesta aj cestou lepšou, odhliadnuc od toho, že vy obsadáte svojho prvého koníka a Roberts predvádza svojho sedem tisíc dvesto piateho - možno.

Tiež nie je nevyhnutné pokračovať nižšie popisovanými návodmi - variantami Parelliho hier. Možno pokračovať cestou hry na priateľstvo, vodenia, zdokonaľovaním lonžovania vedením na dvoch lonžoch a obsadnúť ho takouto cestou. Ciest je veľa, ja vás oboznamujem so svojou, sebavedomo tvrdiac, že je pre rekreačného jazdca najlepšia. Treba vedieť, že pre budovanie vzťahu sú dôležitejšie prístup (láska a štandardné správanie) a čas, než techniky a postupy, ktoré sú podružné.

1 Williamsová M.: Známe svého koně? Arca JiMfa 1995, str. 104
Rashid M.: Horses never lie. Johnson Books, Spring Creek Press, Boulder Co. 2000, p. xiv.

2 Kruhovka - kruhový priestor ohradený lambrínou či iným - pre koňa neprekonateľným - hradením o najmenšom polomere 7-8 m a najväčšom 10-12 m. Štvorcová malá ohrada, tzv. picadero - je ohrada 11-15 x 11-15 m, ktorej výhodou je, že kôň sa prirodzene naučí ohýbať hlavu dovnútra štvorca a nevýhodou je, že ide spočiatku nonstop na dvoch stopách. Preferuje sa u španielskych koní.

3 Kedysi na to slúžili stodoly a humná. Tie sa postupne vytratili, tak je malá ohrada ideálnym riešením.

4 Jeho výklad vyvrátil experiment popísaný v: http://sydney.edu.au/news/84.html?newsstoryid=9617; keď namiesto človeka cvičilo koňa autíčko ovládané na diaľku.

5 Preto je povraz lepší ako lonž.

6 U väčšiny kruhoviek to bude od 45 do 65 m, teda treba, aby koník urobil cca 10 koliečok.

7 Záliš, Rarey

8 http://www.montyroberts.com/press-releases/scientific-analysis-of-monty-roberts-methods-accepted-for-journal-publicatio