Konské Vánoce, na ktoré nikdy nezapomenu (2)

2. 01. 2009 00:00, Aktualizováno 18. 12. 2009 11:15

Autor: Zuzana Fričová Rubrika: Fejetony Počet přečtení: 4552 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát

Tak na tieto Vianoce, nezabudem.
Konečne kapor bol v mrazáku, kaša sa varila, všetko sa darilo. Stromček vplameňoch, ale nádherene svietil a všetky salonky pojedli deti. A dobrápredvianočná nálada sa vzdialovala a nervy sa mi vymikali spodkontroly...

Kone na lúke, vo snehu šantili a ja v zúfalste som z vianočne horúčky mi slzy vyšli.
Zrazu cítim podivný smrad, "Niečo horí ? Och nie kaša?!" Kaša vykipela, šunka na chlebíčky mi došla a všade prachu a smetí. "No akoto idem postíhať?" Všetko som sinechávala na poslednú chvílu.
Žiadne ozdoby, ešte napiecť mi bolo treba. Pustila som sa do pečenia. Pri piecke som stála ako vojak,kontrolovala som aby nič neprihorelo. Vytiahnem medovníky čierne, jedine chlieb sa mi podaril, lenže bol riadne tvrdý.

Čas ide neúprostnea zrazu na mňa veľká žiara.. Osvietenie? Nie, to sa mi záclonkachytila od horiacej sviečky. Nervové zrútenie sa blížilo, kone som zaviedla do stajne, sadla som si na lavičku a plakala nad " rozliatimmliekom". Konečne mi trklo do hlavy, ale to bol zlý nápad. Pozriem sana kone, zahladím do ich hlbokých očí. Prečo neosláviť v maštalke prikoňoch. Rýchlo som utekala do domčeku, sťaby srnka, doniesla som dostajne všetko čo sa na Vianoce patrí. Nejaké ozdoby prežily, povešalasom ich na dvierka, staré elektrické sviečky vyrobené ešte zasocializmu, som upevnila na plafón. Hneď to tam vyzeralo ako naVianoce. Išla som do hory, odpíliť jedličku. Na koni ako mrázik letím,rozhliadam, ktorý smrek, či jedľa padne za obeť.

Našla som krásnu,maličkú, hodnu na hody. Keď už pílim, kôň nervózne odfŕkne, vidímmužíka v zelenom. " Ajeje" " Máte povolenie?" Zahováraním a odbočovanímk téme, som vyriekla: " Ale pán Horár , veď sú Vianoce." Pozvala som hodo nášho skromného príbytku pre VIP. Stromček pekne stál,  teplo nám bolo, trošku smrádek, ale s medovinou rozvoniavalo.

Pri koňoch stúlená, horár zhúlení, prežili sme krásne netradičné, ale hlavne veselé (ako pre koho) Vianoce. Ihaháá

Pozn.red.: Příspěvky nejsou redakčně upraveny. Tento příběh se účastní vánoční soutěže Equichannelu 2008 o knihu PhDr. Daniely Dvořákové, CSc. - Kôň a človek v stredoveku.

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 0 čtenářů. Celkový počet bodů: 0.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com


Equichannel na Facebooku

Děkujeme
našim
partnerům: