Koňské Vánoce, na které nikdy nezapomenu (16)

8. 01. 2009 22:00, Aktualizováno 18. 12. 2009 11:15

Autor: Simona Mišunová Rubrika: Fejetony Počet přečtení: 6260 Počet komentářů: 8 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát

Čo môže byť krajšie ako keď vás na Štedrý deň zobudí telefón. Ešte krajšie zistenie je to, že vám volá šéf. „Okamžite nakluš do práce!“ „Ale šéfe...“ Skôr než stihnite dopovedať, na druhej strane sa ozýva už len tút,tút,tút.... paráda, pomyslíte si a začnete hľadať nejaké kusy oblečenia. Síce milujete kone a jazdenie na nich... no prečo práve dnes? Ktovie kto si zase zmyslel, že sa chce trepať v tejto zime na koňa.

Prišli ste do práce, očistili dva kone, lebo na tú úžasnú jazdu ide „až“ jeden človek. Čiže sa to celé naozaj oplatí... samozrejme, že keď ste už tu tak musíte zvyšok nakŕmiť, vykydať, ostatné sedla ošetriť, atď. Jednoducho keď už ste tu, tak nech to aspoň stojí za to. Šéf vám prichystal roboty ako na kostole. Juchú! Krásne Vianoce. No nič prehltli ste jedovatú slinu, nasedlali kone a čakáte na tú osobu, ktorá sa zjavne nemá rada, keďže sa chystá do mínus desiatich stupňov.

Zatiaľ čo čakáte, premýšľate či dostanete za to aspoň nejaké prémie. Skonštatuje však, že maximálne môžete dostať tak chrípku. Po tisíci krát si poviete, že to robíte pre tie kone. A že raz keď budete mať vlastný ranč, tak nepohnete ani prstom. Maximálne si očistíte svojho (budúceho) miláčika a pôjdete jazdiť.

Zo snenia vás vytrhne nesmelé: „Prepáčte.“ Pozrite sa hore. Tam stojí slečna v klobúku a chapsoch so strapcami. „Veľká cowboyka“, pomyslíte si. To zase bude nejaká slečinka čo si myslí, ako vie najlepšie jazdiť a pritom je rada, že sa udrží. „Nech sa páči, tadiaľto.“ Zavediete ju ku koňom. Prvý znak, toho že nie je úplné „Béčko“ na poli jazdenia naznačuje to, že si sama koňa dotiahla, vysadla a upravila si strmene. To vás však stále nepresvedčilo.

Vydali ste sa teda na jazdu. Ako inak, že aspoň na dve hodiny. Keď vymrznúť, tak nech to už stojí za to. Všade sneh, námraza. Preto väčšinu trasy idete krokom. Do reči vám nie je. Vaša povestná komunikácia počas jazdy, ktorú si zákazníci tak chvália zostala niekde v posteli. „Mladý muž, kde sme teraz?“ Ha! Vraj mladý. Tridsiatka na krku, mladosť je už dávno v čudu, prejde vám hlavou. „Asi tak v polke cesty. O chvíľu prídeme na jednu lesnú cestu, na ktorej by sa malo dať cválať.“ Dorazíte na ňu. Pohľad dozadu. Jazdkyňa sa drží. Popchnete teda koňa a začnete cválať nehlbokým snehom. Prejdete asi štyridsať metrov a už len počujete krik, a pád na zem. Kôň bez jazdkyne preletí popri vás, vy len prevrátite oči a so zašomraním: „Už len toto mi chýbalo,“ sa vrátite späť. „Ste v poriadku?“ slečna vás ubezpečí, že áno. Keďže jej kôň zdrhol, tak sa obetujete a vysadíte ju na svojho. A vy sa poberiete domov po vlastných. Chrípku alebo aspoň dobré prechladnutie už máte istú. Po hodine a pol uvidíte vytúženú stajňu. Slečna poďakuje, zaplatí a odíde. Odstrojíte oba kone, lebo ten prvý sa stihol medzičasom vrátiť. (Tu si pomyslíte, že aj vy by ste chceli poznať tú skratku, ktorú kone s toľkou radosťou používajú.) Už ste na odchode. Posledný krát sa prejdete cez stajňu. Všetko vyzerá byť ako predtým. Až... Na malý nohatý uzlík v jednom boxe. Zisťujete, že jedná kobylka sa rozhodla priviesť svoje žriebätko pod vianočný stromček. Ako obdivujete krásu malého žrebčeka, ani si nevšimnete, že za vami stojí šéf. „Ako sa ti páči tvoj nový kôň?“ „Môj?“ „Áno, rozhodol som sa ti darovať tohto mladíka, ak dnes prídeš do práce. Som s tebou spokojný a toto ber ako poďakovanie. To, že si dnes prišiel bola len skúška. Obstál si.“ „Ja.. neviem čo povedať..“ „Nehovor nič. Len sa o neho dobre staraj. A mimochodom, mojej sestrenici sa na jazde páčilo. Poprosil som ju aby prišla, nech ťa mám ako vyskúšať. A vraj si jej sympatický.. skús ju pozvať niekam na večeru. Maj sa a šťastné a veselé.“

Tomu hovorím Vianoce. Dva darčeky jednou ranou. Žriebä, ktoré vyzerá, že bude z neho statný kôň. A potencionálna priateľka. Čo viac chcieť?
 

Pozn.red.: Příspěvky nejsou redakčně upraveny. Tento příběh se účastní vánoční soutěže Equichannelu 2008 o knihu PhDr. Daniely Dvořákové, CSc. - Kôň a človek v stredoveku.

Komentáře

rozbalit všechny komentáře sbalit všechny komentáře

Seřadit komentáře: Od nejstaršího / Od nejnovějšího

  • 1. martym

    Neverím

    23:48 - 08. 01. 2009

    Wow, krása. Jen nevím, jestli to nepatří spíš do pohádek nebo snad sci-fi...... každopádně blahopřeju!

  • 2. Hannah

    Je to opravdu pravda?

    23:51 - 08. 01. 2009

    Je to opravdu pravda? No jestli se to stalo, tak tedy gratuluji, to je pěkný příběh...jestli to není pravda, tak je to hezká pohádka :-)

  • 3. draace

    :o)

    23:52 - 08. 01. 2009

    Má to své kouzlo. Rozhodně. Díky :o)

  • 4. lindu

    Moc hezké

    12:23 - 09. 01. 2009

    Moc se mi to líbilo,až mi běhal mráz po zádech:-))jestli se tak stalo, tak hodně štěstí...

  • 5. Simona Mišunová

    Je to opravdu pravda?

    16:35 - 09. 01. 2009

    Reaguje na 2.

    Ahoj<br />pravda to nie je, je to výplod mojej bujarej fantázie :)<br />niektoré prvky sú čerpané z mojich skúseností, ale príbeh a pointa ako taká sú vymyslené :)

  • 6. Simona Mišunová

    :o)

    16:36 - 09. 01. 2009

    Reaguje na 3.

    Ďakujem, teší ma, keď sa moje texty páčia :)<br />rado sa stalo :)

  • 7. Simona Mišunová

    Moc hezké

    16:36 - 09. 01. 2009

    Reaguje na 4.

    ďakujem za pochvalu, ale nie nestalo sa nič také, príbeh je vymyslený :)

  • 8. Simona Mišunová

    Neverím

    16:37 - 09. 01. 2009

    Reaguje na 1.

    neviem kam to úplne patrí.. moja fantázia zapracovala..<br />ďakujem :)

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 0 čtenářů. Celkový počet bodů: 0.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com


Equichannel na Facebooku

Děkujeme
našim
partnerům: