Myslím, že je to užitočný systém, ktorý by bolo určite vhodné rozšíriť i do našich krajín, preto skúsim zhrnúť jeho princípy do článku.
Aj keď testovanie koní na voľný čas má vo Francúzsku zatiaľ pomerne krátku tradíciu, rýchle si získava popularitu. Veď len v tomto roku sa v jednotlivých oblastiach uskutočnilo 110 regionálnych kôl! Organizuje ich ICFE (Institut Francais du Cheval et de l’Equitation, v minulosti pod názvom Haras Nationaux), čo je organizácia, ktorá vo Francúzsku riadi všetko, čo s koňmi a jazdectvom súvisí.
Testovanie je určené pre kone rôzneho veku, bez ohľadu na pohlavie alebo plemeno. Pozostáva z hodnotenia exterieru, chodov a skúšky poslušnosti, ktorá preveruje ochotu a vyrovnaný temperament v rôznych prekážkach. Prekážky majú napodobňovať rôzne situácie, s ktorými sa rekreačný jazdec a kôň môžu stretnúť. Nie sú vopred známe, preto sa konkrétne prekážky nedajú natrénovať. Ide zvyčajne o prejazdy vodnými prekážkami, malé skoky, prechádzanie nad, pod alebo cez rôzne povrchy, nezvyklé zvieratá v ohradách, náhle zvuky, svetlá, pohybujúce sa predmety a podobne.
Hodnotí sa jedine kôň a jeho reakcie, sed jazdca na známku nemá vplyv. Každé zaváhanie koňa znamená stratu bodov, výsledná známka za poslušnosť je súčtom bodov, získaných na všetkých prekážkach.
V každej zo spomínaných troch častí (exterier, chody, poslušnosť) je kôň ohodnotený jednou zo známok
Výsledná známka sa určuje podľa najnižšej získanej. Teda ak získal kôň za exterier známku „vybratý", za chody „elite" a za skúškú pod sedlom „kvalifikovaný", výsledná známka je „kvalifikovaný".
Kone s výslednou známkou „elite" získavajú titul Élite loisir, ktorý sa im zapisuje aj do pasu. Je to niečo ako certifikát kvality pre kone na voľný čas. Zvyšuje cenu koňa a pre prípadných kupcov je zárukou, že kôň je spoľahlivým partnerom na rekreačné jazdenie. Tieto kone zároveň získavajú kvalifikáciu na národné finále, pričom za každý kraj je vybratý maximálne jeden z nich. Každý rok sa finále zúčastní 20-30 koní z celého Francúzska a niektoré z nich sú tam ponúkané na predaj. Cena takéhoto koňa je tam 15000-20000 EUR.
Vo finále sú kone opäť hodnotené na exterier, chody a v skúške poslušnosti, ale na výsledok má vplyv jedine posledná známka – z testu poslušnosti na ruke i pod sedlom.
Tohtoročné finále sa uskutočnilo 29. 10. 2011 v Lyone ako súčasť výstavy Equita. Po zvyčajnom ohodnotení exterieru a chodov jednotlivých koní nasledovala hlavná časť – skúška pod sedlom a na ruke. S popisom jednotlivých prekážok prikladám i jazdu víťazného kabardinca Inala na videu a jeho bodové hodnotenie. Môžete si teda podobnú dráhu pre porovnanie postaviť doma a skúsiť si to.
Ale pozor! Platí len prvý prejazd – ani účastníci tejto súťaže prekážky vopred nepoznali a nemohli si ich doma nacvičiť (okrem základov ako nastupovanie do vozíka, čistenie kopýt a nehybnosti pri nasadaní).
Maximálny počet bodov na každej prekážke je 5. Očakáva sa prejazd prekážkou bez zľaknutia, zastavenia alebo vybočenia z trasy, v opačnom prípade sa body odpočítavajú.
1. Nakladanie do vozíka (výsledok Inala: 5 bodov)
2. Dvíhanie nôh (Inal 5 bodov)
3. Rozprašovač nad plachtou. Prvá skutočná prekážka, kôň je cez ňu vedený. Striekajúca voda zťažovala výhľad na plachtu, takže kôň vlastne nevidel, kam kráča. To mnohé kone znervóznilo a malo vplyv na výsledok celej súťaže. Inal po preskúmaní priestoru do prekážky vkročil, kľudne ňou prešiel a na rozdiel od súperov si zachoval pokoj aj po nej. (Inal 4 body)
4. Nehybnosť pri nasadaní (Inal 5 bodov)
5. Prasknutie balónika. Kôň kráča popri kope balónikov, z ktorých jeden praskne práve vo chvíli, keď ho kôň míňa. Aj na bežnej vychádzke môže koňa prekvapiť výstrel zo zbrane a je fajn, ak to koňa nerozhádže. (Inal 4 body)
6. Svetlo a klaksón. Prekážka, simulujúca auto s netrpezlivým vodičom – rozsvieti sa svetlo a zaznie zatrúbenie. (Inal 3 body)
7. Matrac pod kobercom. Koňa prekvapí nezvyčajný povrch, po ktorom kráča. (Inal 4 body)
8. Malý skok (Inal 4 body)
9. Záves (Inal 5 bodov)
10. Ťahanie plechoviek (Inal 5 bodov)
11. Labyrint. Prekážka sťažená tým, že ju tvoria úzke dosky, iba položené na asi 20 cm vysokých stojanoch. (Inal 5 bodov)
12. „Rieka" plastových fliaš. Nahusto naukladané prázdne plastové fľaše, kôň má prejsť týmto priestorom, pričom kráča po fľašiach. (Inal 3 body)
13. Cúvanie medzi barierami (Inal 5 bodov)
14. Závora so zvonením (Inal 4 body)
15. Cval s rýchlym zastavením (Inal 4 body)
K Inalovi sme sa dostali neplánovane. Kamarát v Rusku mi koncom februára 2005 odporúčil čiernu kabardinskú kobylu s výborným pôvodom. Keďže mala pod sebou odrasteného žrebčeka – Inala, pribalili nám i jeho. Celá táto transakcia bola rýchla a dosť dobrodružná – veď sme sa rozhodovali len na základe jednej nekvalitnej fotografie a kobylu so žriebäťom sme prvýkrát videli, až keď sme ich prekladali do vozíka na bielorusko-poľskej hranici.
Inal bol ako dvojročný prezentovaný na výstave v Trenčíne. Keďže u nás nemal chovnú perspektívu (je príbuzný takmer so všetkými našimi koňmi), predali sme ho po výstave do Francúzska.
Majiteľka Julie Debert hľadala koňa na turistiku v Pyrenejách, do oka jej padlo práve plemeno kabardinský kôň a Inal napĺňal jej predstavu o takomto koni dokonale. Zúčastňuje sa s ním súťaží TREC, nižších vytrvalostných súťaží i diaľkových jázd. Pre zaujímavosť – pred pár mesiacmi absolvoval 10-dňový treking po Pyrenejách naboso, prikladám niekoľko fotografií jeho kopýt po návrate.
O Inala je záujem aj zo strany chovateľov – pripúšťajú ním kobyly miestnych plemien, kobyly v španielskom type i kabardinské kobyly. Je držiteľom licencie plemenníka v ruskej i nemeckej plemennej knihe.
Pardubické závodiště v příštím roce oslaví 170 let od založení první dostihové dráhy. Už od 5. pr...
Nedávný průzkum mezi britskými majiteli koní přinesl docela zajímavé poznatky o praktických obtížích spoj...
