Motto:
Samotná láska, alebo láska a trpezlivosť, k výcviku koňa nestačí. Je treba pridať ešte pár vecí, aby sme dosiahli úspech. Sú to: logika, znalosti a rešpekt. Niekedy aj zlosť – pomôže vám prekonať strach.
John Lyons
Obsadnutie koníka pozostáva
Práca v kruhovej ohrade predstavovala bezkontaktnú prácu s koňom. Komunikovali sme spolu bez toho, aby sme sa jeden druhého dotýkali. Teraz naopak – začneme sa koňa dotýkať. Dotýkať tak, aby dotyk pôsobil ako podnet k pohybu. Kým pri cvičení priateľstva sme chceli od koňa, aby nevnímal dotyk rytmicky sa pohybujúcej dlane (kefy, hřbilka, handry, remeňa, povrazu, biča), teraz ho budeme učiť, aby vnímal stály a postupne narastajúci tlak, zosilňujúci sa dotyk a reagoval naň. Pri týchto cvikoch učíte koňa, aby sa naučil ustupovať ľahkému tlaku tou časťou tela, na ktorú tlak pôsobí. Poradie týchto cvikov ani nie je tak dôležité, ako dodržanie základných zásad, že tlak sa začína postupne od nuly, zosilňuje sa, a po náznaku ochoty zo strany koňa náhle prestáva.
Zmyslom taktilných cvičení je potláčanie inštinktu tlačenia sa proti tlaku. Kôň si pri nich uvedomuje jednotlivé časti svojho tela, ktoré sa učí nezávisle ovládať.
Samotné ustupovanie začínate tam, kde iní končia, teda že naučíte koníka cúvať na tlak pôsobiaci na zónu 11. Iní končia cúvaním preto, aby naučili koňa zalomiť sa vo väze (urobiť flexiu v atlanto okciptitálnom skĺbení) pri tlaku na nos. Klasickí drezúrni jazdci (Baucher, Filllis) mali hrôzu z toho, keď im kôň zacúval. Vy z toho hrôzu mať nemusíte, aj keď v budúcnosti budete mať trochu problémov s tým, ako koňovi vysvetliť, že tlak na zónu 1 neznamená pre neho cúvanie, ale poddanie sa v žuchve. Rekreačný jazdec nemusí mať neustále na pamäti postavenie hlavy koňa. Potom, keď to bude potrebovať, jednoduchými cvičeniami ho to naučí.
Postavíte sa pred koňa, upriamite na seba jeho pozornosť (oslovenie, cmuknutie), zavelíte "cúvaj!" (alebo iný vami zvolený štandardný zvukový podnet) a pozriete sa mu do oboch očí (čo je myslené iba symbolicky, lebo kôň má oči naboku hlavy), potom zatlačíte dvomi prstami koňovi na nos vedľa nosovej kosti. Najprv slabšie, potom silnejšie. Tlak postupne zvyšujete. Preto treba tlačiť hrotmi prstov, aby to kôň v tej silnejšej polohe aj cítil. Tlačíte, kým necúvne aspoň kúsok. Pol kroka stačí. Akonáhle čo i len v náznaku vyhovie tlaku (presunie napr. svoju hmotnosť na panvové končatiny), treba s tlakom okamžite prestať. Je to odmena za jeho ochotu. Po 10-20 sekundách to zopakujete.
Môže sa stať, že koník bude tvrdohlavejší, a bude sa snažiť hlavu otočiť, alebo sa vám ináč vyhnúť, vtedy vodítkom, ktoré budete držať v druhej ruke, usmerníte jeho hlavu tak, aby ste boli vis a vis2. Koník môže byť tiež menej citlivý, alebo vy ste slabší a neviete vyvinúť dostatočný tlak na to, aby sa koník podrobil, prípadne sa vyhne tlaku tým, že zohne hlavu až na prsia ale ostane pritom stáť. Vtedy si pomôžte ináč. Skúste najprv s tlakom na hrudník. Jednou rukou koníkovi ťahajte nos vodiaceho povrazu cez ohlávku smerom dozadu a dole, druhou rukou mu zatlačte na hrudník. Ak koník nechce ani tak cúvnuť (na tlak ruky na nos spojený s tlakom na prsia), pomôžte si bičíkom, alebo mu skúste stupiť zľahka špičkou nohy na korunku predných končatín. Vždy to však musí nasledovať po povele "cúvaj!" a po zatlačení na nos. Kôň ako zviera hľadajúce komfort sa po niekoľkých opakovaniach bude snažiť cúvnuť prv, ako zažije nepríjemnosť.
Cieľom je, aby na slovný povel „cúvaj!", pohľad do očí a prípadne na ľahký dotyk prstu na nose, začal koník ochotne a živo cúvať. Tu si vzápätí aj vy nacvičujte tzv. pulzné pôsobenie pomôcky, ktoré budete využívať aj pri iných prvkoch.
Potom, ako sa kôň naučil čo tlak na nos znamená, pridávate. Potom, ako urobí prvý krok, zmiernite síce tlak na nos, ako odmenu za ochotu, ale vzápätí znovu pritlačte, ako pokyn k ďalšiemu kroku. Netreba to robiť v jednom kuse veľa, lebo cúvanie nie je pre koňa príjemná práca. Akonáhle vám vyhovie, treba s cvičením po niekoľkých krokoch za odmenu prestať. Radšej to robte častejšie. Pridávate krok za krokom. Po nejakom čase uvidíte, že váš koník bude rád a ochotne cúvať aj na dlhej trati, lebo vie, že po cúvaní bude mať pokoj.
Mnoho koní začne cúvať do boku. Spočiatku ho nekorigujte. Buďte radi, že pochopil, čo od neho chcete. Neskôr však smer jeho cúvania korigujte tak, že mu pomocou vodidla upnutého na ohlávku vytáčajte pri cúvaní hlavu na tú istú stranu ako je tá, do ktorej pri cúvaní vybočuje zadkom. Keď to nepostačí, pomôžte si tušírkou, ktorou ho poklepete z tej strany, na ktorú bočí.
Vždy po tom, ako koník pochopil základnú pomôcku a pohybovú odpoveď, začnite s variáciami. Požadujte od koníka zacúvanie, keď stojíte pred ním, keď stojíte vedľa neho, keď ste trochu vzdialený. Často požadujte zacúvanie po zastavení. Dokonca je jedna škola, ktorá tvrdí, že po každom zastavení na ruke má kôň zacúvať 2-3 kroky, aby zastavoval vždy podsadený, v očakávaní cúvania. Myslím si, že hlavne pre kone s perspektívou klasického jazdenia je to rizikové. Neskôr by možno bolo ťažko zbaviť koňa tohto stereotypu, ktorý sa v klasickej drezúre považuje za vážnu necnosť. Naopak, u koňa s plánovanou westernovou budúcnosťou je dobre napodmieňovať ho na okamžité cúvanie po zastavení.
Častým nedostatkom, ktorý vídavam u začiatočníkov, je, že keď kôň nezareagoval na tlak ich prstov a prsty sa im unavia, prestanú pôsobiť, prípadne už nemôžu viacej zvyšovať tlak, vzdajú sa a tento tlak na nos povolia. Je to hrubá chyba, lebo odmenia pokojom koňa zato, že ich neposlúchol. Treba vydržať aspoň do náznaku ochoty. Ďalšou často vídanou komplikáciou je, že kôň, aby sa vyhol tlaku, otočí hlavu. To tiež nesmiete pripustiť a pomôžete si buď tak, ako som písal vyššie, teda druhou rukou, ktorou držíte vodidlo, prípadne si pomôžete aj akčnou rukou tak, že tlačíte ukazovákom, pričom palcom a prostredníkom kontrolujete z boku nosnej kosti pohyb koňovej hlavy do strán. V tejto fáze ho učte aj pristupovať tým, že ho ľahko potiahnete za ohlávku, a keď vykročí ku vám, tak ho hneď uvoľníte. Nedovoľte koňovi, aby do vás narazil. Vždy ho zastavte tých 20-50 cm pred sebou a potom pristúpte vy k nemu. V tomto buďte dôsledný. Pokiaľ majú vzájomne preniknúť dva intímne priestory (váš a koňov) tak sa to môže udiať iba z vašej iniciatívy a nie z koňovej.
Ďalším cvičením bude naučiť koňa cúvať na potiahnutie za ohlávku smerom zozadu. Po predchádzajúcom cvičení to nebude robiť žiadne problémy. Postavíte sa vedľa koňa, raz z pravej strany, inokedy z ľavej, a po povele „cúvaj!", začnete postupne vyvíjať stále silnejší tlak na zónu jedna tým, že ťaháte vodiaci povraz dozadu, smerom k jeho prsiam. Akonáhle kôň urobí krok dozadu, náhle prestanete. Neskôr pokračujete pulzne, t.j. po prvom kroku síce náhle, ale málinko uvoľníte povraz, a okamžite mäkko začnete ťahať znovu, aby ste po ďalšej krokovej diagonále zasa náhle povolili. Nakoniec koník dokáže cúvať 10-15 krokov na jemnučké pulzné pôsobenie ohlávky na nos z oboch strán.
Nasleduje dôležitý prvok, ktorým získavate koňov rešpekt a pripravujete ho na neskoršie laterálne lonžovanie a k celkovej laterálnej flexii zo sedla. Je to bočné ohýbanie šije. Keďže väčšina koní je prirodzene šikmých3, a menej ohybnú stranu majú buď vpravo alebo vľavo, treba zmeniť zabehnutý jazdiarenský rituál a začať ku koňovi pristupovať z oboch strán, teda aj z pravej strany. Kôň je vtedy donútený (už či pri čistení, podávaní maškrty alebo ďalšom výcviku) ohýbať krk, a neskôr celé telo na obe strany, doľava aj doprava, čím kompenzujete prirodzenú šikmosť naťahovaním kontralaterálneho (protiľahlého) svalstva. Pochopiteľne, že tým vrodenú šikmosť neodstránite, ale urobíte k jej odstráneniu jeden, dosť podstatný, krôčik. Ide o naťahovanie svalov – strečing u koňa a nacvičovanie si zručnosti oboch, teda okrem pravej, aj ľavej ruky u vás.
Samotné ohýbanie môže mať viacero podôb a ako som už mnohokrát zdôraznil, k cieľu možno doputovať mnohými cestami. V tomto prípade uvediem dve, ktoré je možno obe používať. Prvá má podobu "oňuchávanie chvosta" a druhá má podobu objímania.
Tu sú dotyky komplexnejšie. Aj požiadavky na vás sú vyššie. Budete musieť kontrolovať nielen postoj koňa, ale aj svoj. Našou úlohou je dosiahnuť, aby koník na pôsobenie oťaže (vodiaceho povrazu) smerom dozadu tesne pri tele ohol svoju šiju. Postup bude na prvý pohľad trochu komplikovaný. Po tom, ako ste pocvičili s koníkom priateľstvo, postavte sa z pravej strany vedľa koňa, tvárou k jeho boku, vezmite koňa pravou rukou prostredníctvom úväzného povrazu za ohlávku, dívajte sa mu na hlavu a hlaďte ho ľavou rukou po hrebeni krku, po kohútiku, chrbáte, bedrách a zadku (postupne predlžujete povraz a stále sa mu dívate na hlavu), až vám ruka spočinie na koreni jeho chvosta. Ľavou rukou uchopte zospodu koreň chvosta. Dívajte sa mu pritom na hlavu (!)4. Držte asertívne (vytrvalo) chvost – ktorý kôň najprv sťahuje medzi nohy – pokiaľ ho neuvoľní, tak, ako ste to robili pri cvičení priateľstva. Trochu ho zodvihnite, potom uvoľnite, aby ho ponechal pasívne vo vašej ruke.
Potom ho pustite a prejdite na druhú stranu koňa. Uchopte ho za ohlávku ľavou rukou, pravou ho hlaďte po chrbte, až ho uchopíte znovu za koreň chvosta.
Potom uchopte koniec jeho chvosta a začnite pôsobiť slabým ťahom oboma rukami proti sebe. K tomuto pristúpte, až keď kôň uvoľňuje dostatočne chvost. Cieľom je, aby kôň ohol svoju hlavu v krku a začal si očuchávať koniec chvosta, ktorý mu ponúkate.
Kôň sa dosť často vtedy začne točiť okolo stredu. Je to jeho prirodzená reakcia. Ťahá sa proti ťahu. Točte sa s ním, kým ho to neprestane baviť. Akonáhle však zacítite čo i ten najmenší náznak, že chce zastať, alebo povolil ťahu, ktorý vyvíjate, ohnutím krku, okamžite pustite chvost i ohlávku, poškrabte ho na čele a pochváľte.
Otočte si ho na druhú stranu a zopakujte to zľava. Koník prv či neskôr pochopí, že sa má začať v šiji ohýbať, a že nemá ustupovať zadkom. Musíte sledovať obe svoje ruky, aby ste vedeli okamžite zareagovať – už či na flexiu5 krku, alebo povolenie chvosta.
Akonáhle ho dostanete do štádia, v ktorom si začne skutočne očuchávať chvost, treba vydržať najprv dve, potom 5 a nakoniec 10 sekúnd a až potom uvoľniť. Ak vám to robí na obe strany rovnako bez toho, aby ste vyvíjali na ohlávku a chvost ťah väčší ako 15 dkg, tak môžete pokročiť ďalej. Výrobcovia koní na jedno použitie, absolventi westernových rýchlokurzov a ich imitátori to robia tak, že koňovi uviažu hlavu o strmeň, alebo o chvost a nechajú ho tak. Táto surovosť je veľmi rozšíreným javom. Nuž, a to je práve to, čo sa robiť nemá, lebo nám nejde iba o ohybnosť krku, ale hlavne o to, aby nás – po prvé, kôň akceptoval ako svojho šéfa, a pritom nie ako predátora a – po druhé, aby sa naučil ustupovať malému tlaku či ťahu jednotlivými časťami tela. Nechceme mu vyrábať bolesti z dlhodobej izometrickej kontrakcie svalov.
Že sa pritom docieli aj ohýbanie krku je v tejto fáze veľmi užitočný, ale vedľajší fenomén. Preto pokračujte sami bez vyväzovania. Nikdy nezabúdajte na základné pravidlo – nátlak treba začínať od nuly a po reakcii koňa ho treba uvoľniť okamžite.
Postavte sa z jednej strany ku koníkovi. Rukou, ktorá je bližšie k jeho hlave, mu znížte hlavu dolu tak, ako je to popisované v stati o výchove žriebätka do odstavu. Začnete ťahať „od nuly" za vodiaci povraz smerom k zemi, kôň začne reagovať protitlakom, vtedy vydržte a akonáhle povoli, povoľte okamžite aj vy. Opakujte, kým nemá hlavu tam, kde ju chcete mať, teda že má zátylok v úrovni kohútika. Potom urobte štvrťobrat navonok okolo svojej nohy (vľavo alebo vpravo v bok), ktorá je bližšie ku koňovi, tak, aby ste sa k nemu obrátili chrbtom. Stojac chrbtom na úrovni jeho pleca, spôsobom, ktorý je popisovaný pri oňuchávaní chvosta, mu začnite priťahovať rukou, ktorá je bližšie k zadku koňa, držiacou vodidlo, hlavu k sebe. Ruka musí smerovať ku koňovi, nie od neho. Keď kôň začne vyvíjať protitlak, vydržte v rovnakej polohe. Akonáhle povolí, povoľte aj vy, aby ste vzápätí znovu pritiahli. Tak sa stane, že kôň postupne priloží hlavu na váš hrudník. Vtedy rukou bližšou k hlave koňa, túto zospodu objímete a priateľsky ho hladkajte po vonkajšej žuchve a čele. Je to treba robiť z oboch strán.
Ak sa zo začiatku kôň začne točiť, je to jeho prirodzená reakcia. Točte sa s ním a akonáhle naznačí zastavenie, alebo spomalenie, prestaňte ťahať za ohlávku. Prejdite na druhú stranu a opakujte to. Prv či neskôr koník pochopí, že ohnúť hlavu je pre neho pohodlnejšie ako sa točiť do nekonečna. Oba spôsoby je dobre striedať a oba dobre uvoľnia koňovi stuhnutú šiju. Takto ste naučili koníka, aby na jemný ťah vodidla dozadu, rovnobežne s pozdĺžnou osou jeho tela, urobil laterálnu flexiu.
V tomto období možno, raz za čas, zaradiť aj používanie maškrty. Ak je koník dobre stavaný – teda nie je príliš dlhý ani krátky – môžete ohýbanie podporiť maškrtou, ktorú mu dávate čoraz bližšie k zadku, až nakoniec si bude brať kúsok mrkvy položenej na zadku sám z oboch strán. Až pri tomto cviku sa ohne aj v trupovej časti a nielen krkom. Tiež je účelné dávať koníkovi maškrtu medzi prednými nohami tak, že mu ju podáte spod brucha, aby musel hlavu dávať až medzi predné nohy (nenásilný rollkur?!). Maškrtu nepoužívajte často. Voľte to skôr ako spestrenie práce s koňom na záver cvičenia.
Na tomto mieste možno spomenúť, že kôň sa neohýba vo všetkých častiach svojej chrbtice rovnako. Najohybnejší je kĺb, kde sa ku chrbtici pripája hlava (až 800) potom sú to chvostové stavce. Nasledujú kĺbové spojenia medzi krčnými stavcami (10 – 300), potom kĺb medzi bedrami a krížami (cez 300), hrudníkové stavce sa ohýbajú veľmi málo (1-50), ale zasa ich je veľa, takže nakoniec, keď sa tie stupníky sčítajú, je to celkom slušný oblúk, bedrové sa skoro vôbec neohýbajú a krížové sú celkom zrastené a neohýbajú sa. Pri práci s maškrtou to budete mať možnosť veľmi pekne sledovať. Inými slovami, tak, ako vidíte ohnutého koníka v rôznych jazdeckých príručkách, že jeho chrbtica je súčasťou kružnice, ktorú opisuje, môžete vidieť koňa iba na obrázku. Živého koňa tak nikdy neuvidíte. Kôň sa zohne hlavne v krku a v bedrách. Neskôr cvičte ohýbanie hlavy na potiahnutie vodiaceho povrazu smerom ku kohútiku koňa. Cieľom je, aby kôň na ťah vodidla za ohlávku, ktorý smeruje ku kohútiku, ohol hlavu bez toho, aby ste použili väčší ťah ako 15 – 20 dekov.
1 Taktilná zóna 1: nos a od nosa dopredu. (V rozšírenom slova zmysle aj huba – dolná čeľusť.)
2 zoči – voči
3 Na vrodenej šikmosti participuje viacero príčin. Od asymetrie uloženia vnútorných orgánov, cez asymetriu mozgových pologúľ, cez asymetrické uloženie plodu v maternici až po asymetriu jazdca, ktorá je jedným z významných príčin udržujúcich prirodzenú šikmosť.
4 Ak sa mu budete dívať na zadok, bude veľmi pravdepodobne pred vaším pohľadom ustupovať zadkom.
5 ohnutie
Zlaté pravidlo „krmit málo a často“ je mantrou každého výživáře. Pro koňský žaludek je to ideální p...
Ostrov Naděje v Běstvinách u Dobrušky se ponoří do sváteční atmosféry. Už tuto sobotu 13. prosince od 1...
