V tomto cvičení sa budeme venovať nácviku poháňajúcej holene a nácviku samotného prechodu.
Teoria už bola prebratá, tu uvediem iba niekoľko poznámok.
V tejto podkapitole zúročíte predošlé znalosti koníka. Treba však mať na myslí, že pôsobenie holení koník veľmi nepozná. Pri nácviku vykročenia ste mu ukázali, že nepríjemnému stisku oboch vašich nôh sa vyhne. keď vykročí dopredu. Teraz mu musíte vedieť vysvetliť dve základné veci:
Aby to bolo pre mladého koníka pochopiteľné, držíte sa spomínanej zásady, že pokiaľ chce jazdec zvýšiť ruch v danom chode, používa holeň v poháňajúcej polohe rytmicky, a pokiaľ chce, aby prešiel koník z nižšieho chodu do vyššieho, používa holeň v poháňajúcej polohe s plynulo narastajúcou intenzitou a súvislo. Potom mladý koník nebude mať v hlave guláš a bude mu veľmi rýchlo jasné, kedy má vykročiť svižnejším krokom a kedy má naklusať.
Prv ako budete koníka učiť zmene chodov – t.j. prechodu z kroku do klusu -, sa mu pokúsite vysvetliť, že na striedavé, a rytmické pôsobenie holene má krok zrýchliť. Robíte to preto ešte pred nácvikom naklusávania, lebo potom by na akékoľvek pôsobenie holene stále naklusával a vyrobili by ste si situáciu, že by ste ho museli brať späť spredu, čo nie je v tejto fáze výcviku dobré.
Začínate ako obvykle v okrúhlej ohrade, párkrát nasadnete a zosadnete, chvíľku s koníkom pochodíte hore dolu, na obe ruky, vyskúšate si zastavenie, zacúvanie, oňuchávanie strmeňa a potom sa pokúsite koníkovi vysvetliť, že chcete, aby kráčal rýchlejšie.
Doposiaľ ste mu jednostrannú holeň dávali, iba keď ste chceli, aby ustupoval do boku. Kôň sa naučil, že na jednostranné pôsobenie holene má zodvihnúť rovnostrannú panvovú končatinu a strčiť si ju pod brucho. Teraz mu začnete dávať poháňajúcu pomôcku holeňou postupne, striedavo, raz pravou, raz ľavou, vždy v momente, keď sa rovnostranná panvová končatina koňa odráža od zeme, a v stúpajúcej intezite. Kôň po tom, ako mu dáte holeň na jednej strane, bude chcieť pred tlakom ustúpiť, ale v tom momente zaúčinkuje druhá holeň. Akonáhle koník čo i len v náznaku zrýchli svoj pohyb, okamžite prestanete pôsobiť holeňou. V tomto štádiu výcviku vôbec nie je podstatné, či zvýši kadenciu, alebo predĺži akciu, inými slovami, či zrýchli svoj pohyb rýchlejšou frekvenciou krokov, alebo predĺžením kroku. Neskôr budete od neho chcieť predlžovanie kroku pri zachovanej frekvencii.
Akonáhle by však koník naklusal, pomocou striedavého pôsobenia na zónu 1. – striedavým popoťahovaním oťaží – ho privediete späť do kroku. K tomu by však nemalo vôbec dôjsť. Po niekoľkých opakovaniach koník pochopí, že rytmické pôsobenie oboch holení v poháňajúcej polohe holene znamená zrýchlenie chodu. Keď kôň zrýchli, nohy preč od koňa!!! Aby sa súčasne učil, že raz naordinovaný chod má udržiavať, tak nepôsobíte holeňou vtedy, keď ide v žiadúcom zrýchlenom tempe. Necháte ho v ňom však iba krátko, niekoľko krokov. Potom ho trochu spomalíte oťažou a zasa ho necháte ísť v jeho prirodzenom tempe. Po niekoľkých krokoch to zopakujete.
Pokiaľ by koník sám spontánne prešiel do pomalšieho kroku, okamžite začnete fungovať holeňou znovu. Tomuto sa venujete aj na vychádzkach a obdobia rýchlejšieho kroku predlžujte postupne až na niekoľko desiatok krokov.
Ak je koník lenivý, zosilnite pôsobenie holene bičíkom. Na to si zoberte na pomoc dve tušírky (dva prúty dlhé cca 120 cm), do každej ruky jeden. Akonáhle dáte holeň, razantne za ňou koňa švihnite po boku a ihneď aj po druhej holeni, vždy vtedy, keď sa rovnostranná zadná odráža. Treba dbať nato, aby úder prútom prišiel tesne po holeni, ale nie súčasne ani pred ňou. Treba poznamenať, že toto píšem iba pre úplnosť. Ešte som sa, pri popisovanom postupe obsadania, s takým koňom nestretol, aby to bolo potrebné, čítal som však už o takom. Tu veľmi pomáhajú vychádzky do známych miest v prírode, najmä pri ceste späť, keď má koník tendenciu sám sa ponáhľať.
Táto práca je ináč na celý aktívny život koňa. Pokiaľ chcete aby kôň správne reagoval, musíte si to v prvom rade osvojiť sami a používať to vždy. Tiež sa treba naučiť nepôsobiť na koňa, pokiaľ funguje tak, ako si to predstavujete. Ak kráča živým tempom, tak sú holene iba priložené a kopírujú ľahko pohyby koňovho boku. Ak spomaľuje, začnú rytmicky pôsobiť, po tom, ako kôň zrýchli, zasa ich pôsobenie prestane. Tak vám kôň na holene neotupie a nebudete musieť siahnuť k tzv. leg lesson P. Karla, ktorá je potrebná na pokazené a otupené kone1.
Vlastné naklusanie a prechod do krokuNaklusanie začnete robiť vtedy, keď predošlým úlohám kôň rozumie.
Akonáhle koník nakluše, okamžite povolíte holene, sadnete si do korektného remontného (odľahčeného) sedu a necháte koníka klusať cca pol kolieska po kruhovke.
Potom prestanete jazdiť, posadíte sa do plného sedu, trochu sa zakloníte a necháte ho prejsť do kroku.
Podľa mojich skúseností postačia tri – štyri opakovania, aby kôň pochopil, čo od neho požadujete. Keď mu je to jasné, tak po čase striedate cvičenia zrýchlenia kroku a naklusávania, aby pochopil, že rytmicky pôsobiaca holeň znamená zrýchlenie daného chodu a obojstranné sústavné zosiľujúce sa pôsobenie holene znamená prechod do vyššieho chodu.
Pochopiteľne, že to necvičíte naraz. Najprv v jednej výcvikovej jednotke zrýchľujete a spomaľujete krok, potom v druhej naklusávate. Až po niekoľkých takýchto sekvenciách to spojíte do jednej výcvikovej jednotky. Keď to bude koník dobre rozumieť, skúšate to aj v teréne a postupne sa pripravujete na nacválanie.
Po správnej prechádzajúcej príprave by kôň už nemal obranne reagovať na stisnutie obomi holeňami. Aj keď je naším cieľom kôň reagujúci na jemné pomôcky, využite situáciu, keď nereaguje dostatočne rýchlo na pokyn k naklusaniu a stisnite ho holeňami silnejšie, aby si zvykol aj na takéto pôsobenie bez vykopávania po holeni alebo plašenia. To isté platí aj o prehnanej reakcii na podnet povrazom alebo bičíkom. Pokiaľ by začal vyhadzovať namiesto naklusanie, treba pri najbližšom opakovaní dôraznejšie použiť hlasovú pomôcku, ktorú už dobre pozná a podnet povrazom či bičíkom urobiť skôr náznakovo.
Pokiaľ by sponátnne nacválal, po niekoľkých cvalových skokoch ho zoberte do klusu hlbším zasadnutím, miernym záklonom, eventuálne pôsobením na zónu jedna. Neskôr môžete začať používať striedavé pôsobenie holeňami aj v kluse, aby koník klus zrýchlil. Schválne nepíšem predĺžil. V tejto fáze obsadania ide iba o to aby pochopil rozdiel medzi striedavým pôsobením holení na zrýchlenie ruchu a obojstranne plynulo zosilňujúceho pôsobenia holení na zmenu chodu do vyššieho.
Prv ako začnete s koníkom pracovať na nacválavaní, naučíte ho prechádzať do kroku. Nacvičujete to súbežne s naklusávaním. Váš koník už vie zastaviť z kroku a cúvať na pomôcky sedom, hlasom a pomocou pôsobenia na zónu 1 – na nos. Všetky tieto podnety budete používať aj pri prechode z klusu do kroku. Postupnosť je taká, že:
Nácvik je variantou predošlého. S nacválavaním začínate, keď kôň ovláda všetky predchádzajúce cvičenia a nemá problémy odlíšiť holeň zrýchľujúcu ruch od holene, ktorá signalizuje prechod do vyššieho chodu. Rozdiel proti nácviku naklusávania je v tom, že si koníka pripravujete na to, aby v budúcnosti vedel správne nacválať na korektné pomôcky, už či klasické alebo westernové, na správnu nohu. Tu si je treba uvedomiť fakt, ktorý som už v predošlých textoch niekoľkokrát spomínal, že totiž kôň, ktorý je pohybovo neškolený, sa nikdy do zákruty neohýba (alebo iba veľmi zriedkavo). Väčšinou ide na dvoch stopách po pleci. Do zákruty sa díva vnútorným okom, teda krk má postavený von z oblúku. Keď si koňa začiatočníka postavíte korektne k ruke, bude mať väčšie alebo menšie problémy s nacválaním na správnu nohu.
Preto v zmysle koncentrickej dynamiky budete postupovať prirodzenou cestou, teda nacválanie rozfázujete:
Necháte preto koňa v rohu alebo v oblúku postaveného buď rovno, alebo ľahko k vonkajšej ruke a do cvalu ho popchnete zvonku. Váš koník bol naučený ustupovať tlaku. Keď tlak pôsobil sprava, ustúpil do ľava a naopak. Čiže keď chcete aby kôň nacválal na pravú ruku, teda aby šiel pravým cvalom doprava, musíte ho postrčiť z ľavej strany.
Dá sa pracovať na kruhu, ale aj na jazdiarni. Na kruhu bol koník naučený na hlasovú pomôcku nacválať, preto rýchlejšie pochopí pomôcku holeňami. Dá sa však pracovať aj mimo kruhovej ohrady, na klasickej ohradenej jazdiarni. V praxi to potom vyzerá takto:
Ak kôň nenacvála a iba zrýchli klus, dáte hlasový povel „cval", ktorý kôň pozná, a vzápätí ho švihnete ľavou (vonkajšou) rukou bičíkom alebo voľným koncom povrazu zozadu a zvonku.
Akonáhle nacvála, prestanete pôsobiť holeňami, sadnite si tak, aby ste koňovi nezavadzali (odľahčený sed), a po pol kruhu sadnete do plného sedu, trochu sa zakloníte a ak kôň neprejde do klusu na tento pokyn, začnete pôsobiť oťažami na zónu jedna.
Na jazdiarni to budte robiť takto:
Akonáhle kôň nacvála zaujmete korektný ľahký alebo odľahčený sed, v ktorom budete rytmicky ľahko pôsobiť vnútornou holeňou na podbrušníku. Po precválaní nejakej vzdialenosti, najprv radšej kratšej (môže to byť niekoľko cvalových krokov, ale nie viac ako pol jazdiarne, podľa toho ako sa koník vyvažuje, či nezačína letieť a pod), si sadnete do plného sedu, trochu sa zakloníte, prestanete jazdiť a hlasom, pomocou povelu, ktorý ste používali pri lonžovaní, koňa budete tíšiť, aby prešiel do klusu.
Ak by neprechádzal, pôsobíte na zónu jedna klepaním ohlávky po nose tak, ako ste to robili pri kluse.
Pri tomto postupe sa prakticky nemôže stať, aby vám kôň nacválal na zlú ruku. Ak by sa tak predsa stalo, treba ho plynule, nenásilne previesť čo najskôr do klusu (najlepšie prechodom cez cvik „oblúkom zmeniť smer") a skúsiť to znovu.
V ďalšom postupe, keď váš kôň dobre chápe, o čo ide, tak pri nacválavaní už umiestňujete holene do korektnej polohy – t.j. vonkajšiu holeň dozadu, vnútornú na podbrušník – a začínate plynulo zosilňovať tlak oboch holení s prevahou vonkajšej.
Najčastejšie sa stretnete s tým, že kôň namiesto nacválania zrýchli klus. Nevenujte tomu veľkú pozornosť, ale ani neprestaňte tlačiť holeňami, opakovane ho popožeňte zvyškom povrazu alebo bičíkom a akonáhle nacvála, prestaňte ho poháňať bičom a tlačiť holeňami, sadnite si tak, aby ste mu nezavadzali. Po niekoľkých opakovaniach koník pochopí, čo od neho požadujete, a aj jemu bude prijateľnejšie nacválať bez zrýchľovania klusu.
Najprv učíte koňa cválať na jeho horšiu stranu (zväčša doľava) a keď to dobre ovláda, tak naopak. Na začiatku výcviku nestriedajte strany (!) – vpravo a vľavo – ako by sa to žiadalo. To bude nasledovať až vtedy, keď kôň pochopí, že čo od neho požadujete najprv na jednu ruku a potom na druhú.
Keď vie dobre nacválať z klusu v rohu jazdiarne na pravú aj ľavú nohu, pracujete na prechode z cvalu do klusu na sedovú pomôcku tým, že postupne vynechávate poklepávanie po nose.
Potom v ďalšom prijazďovaní môžete zaradiť varianty nacválavania, ktoré budú popísané neskôr.
Ďalší postup bude spočívať v postupnom vynechávaní pokynu hlasom, švihnutia koncom lana (bičíkom), postupne zaujmete klasický ohýbací sed (vnútorné plece vzadu vnútorná holeň vpredu, vonkajšie plece vpredu, vonkajšia holeň vzadu, pohľad na vonkajšie ucho koňa), postupne budete dĺžku cválania predlžovať podľa toho, ako sa kôň vyvažuje, až skončíte tzv. štvorlístkovým vzorom (o ktorom tiež bude pojednané neskôr). Pod vyvažovaním sa rozumie v tejto fáze prípravy schopnosť koňa niesť sa bez toho, aby si pomáhal rôznymi zmenami tempa a držania.
Najčastejšie mladý koník po niekoľkých cvalových skokoch začne letieť. Musíte vyčíhať prvé náznaky a vziať ho späť do klusu. Potom ho stiahnite do klusu už predtým, ako dosiahol predošlú vzdialenosť, a pridávajte iba po metroch, podľa toho, ako silnie. Takisto sa správajte, keď kôň spontánne prechádza do klusu. Niekedy je praktické po prvých cvalových skokoch koníka brať na kruh, v ktorom spontánne prejde do klusu.
Niekedy má kôň s nacválaním na jazdiarni problémy, lebo akosi „nechápe", prečo by mal na takom malom priestore cválať. Zistíte, že v teréne nacvála bez problémov a na jazdiarni sa škľabí, hádže hlavou, dokonca môže vyhadzovať. Vtedy je lepšie netlačiť na pílu, ale nacválavanie uskutočňovať v teréne. Keď sú mu pomôcky v teréne jasné, možno to z času na čas skúsiť na jazdiarni a iba krátko. Okolo tohto sa medzi trénermi tiež hodne diskutuje, že či je lepšie začiatky cválania robiť na jazdiarni alebo v teréne. Pre, aj proti každej z variant je hodne argumentov. Osobne za najlepší argument považujem vyjadrenie vášho koňa. Z hľadiska bezpečnosti je lepšie naučiť koňa cválať na jazdiarni, a z hľadiska prirodzenosti postupu je to lepšie v teréne. Oboje sa dá zmysluplne a účelne kombinovať. Osobne s cválaním začínam, až keď je koník po každej stránke ovládateľný v kroku a v kluse na jazdiarni aj v teréne.
Zlaté pravidlo „krmit málo a často“ je mantrou každého výživáře. Pro koňský žaludek je to ideální p...
Ostrov Naděje v Běstvinách u Dobrušky se ponoří do sváteční atmosféry. Už tuto sobotu 13. prosince od 1...
