Základné požiadavky v sedle

22. 10. 2013 Karol Holly Autor fotek: archiv autora

Mladý kůň zpočátku nechápe, že pobídka oběma holeněmi znamená "rozejdi se". To, že se má pod svým jezdcem sedícím mu na hřbetě pohnout a chodit, je třeba mu vysvětlit jinak - aby to chápal. O tom je dnešní díl našeho seriálu zabývajícího se obsedáním mladého koně.

Motto:
Jazdecké problémy musíme riešiť zo sedla, správanie naprávame zo zeme.
John Lyons

Plynulo nadväzujeme na nasadanie.

Robíte to znovu v malej ohrade, ktorú koník dobre pozná, kde na neho nepôsobia žiadne nezvyčajné vplyvy. Potom, keď pochopí abecedu, samozrejme že aj v teréne a na jazdiarni.

Treba si uvedomiť, že koník nevie, čo znamená presun hmotnosti v sedle, nevie, čo znamená, keď mu položíte holeň na bok, alebo ho stisnete nohami, a tiež nevie, čo znamená pritiahnutie oťaží. V tejto časti ho budete musieť s týmito základnými písmenkami jazdeckej reči dobre oboznámiť. Predtým, ako začnete s koníkom robiť základný výcvik na ohlávke pri vedení jednou oťažou pripnutou na povrazovú ohlávku, neskôr dvomi oťažami na ohlávke a nakoniec dvomi oťažami na zubadle, musíte si tieto písmenká jazdeckej reči objasniť aj vy, lebo sú odlišné od tých, ktoré poznáte z jazdenia hotových koní.

Aj keď málokedy v praxi používate pomôcku (už či hmotnosťou, rukou alebo nohou) samostatne a väčšinou ich kombinujete, pri samých začiatkoch sa vysvetľuje koníkovi pôsobenie každej z nich osve.

Systém pomôcok, ktorý teraz v nasledujúcich kapitolách popíšem, predstavuje absolútne najprimitívnejšie vedenie koňa, ktoré má svoje výhody aj nevýhody.

  • K výhodám patrí, že mu porozumie každý kôň, bez ohľadu na stupeň výcviku, od poprvýkrát obsadnutej remonty až po školného koňa, a že na bežné nenáročné rekreačné a turistické jazdenie úplne postačí. Najväčšou výhodou je však, že neprekáža ďalšiemu rastu komunikácie koňa a jazdca, ale dáva im dobrý fundament. Je to budovanie primárnych (prvotných) pomôcok.
  • K nevýhodám patrí zasa to, že s týmito pomôckami nemôžete koňa regulovať v jeho držaní, nemôžete ho zrovnávať, ani s ním robiť sofistikovanejšie drezúrne cviky. Treba však mať na pamäti, že na to ani nemajú slúžiť.

Jazdenie s jednou a dvomi oťažami

Nasledovné cvičenia slúžia na uvedenie koňa do pohybu, na to, aby sa naučil sledovať oťaže pohybom, nácvik poháňajúcich pomôcok a hlavne na iniciovanie komunikačného toku. Využívame hlavne klasické podmieňovanie s budovaním dynamických stereotypov a využívame to, na čo sme koníka pripravovali zo zeme - ustupovanie tlaku.

Na samom začiatku nepoužívate dve oťaže. V malej ohrade vám vystačí jedna a pre mladého koníka je to oveľa pochopiteľnejšie, ako dve. Pokiaľ nebol lonžovaný dvomi lonžami, tak na jednej „oťaži" pracoval zo zeme a preto je to nie pre neho nič nové. Robíte s tou istou povrazovou ohlávkou, ktorú ste používali aj pri výcviku zo zeme a s tým istým vodidlom.

uzol na ohlávkeCvičíte najprv na mieste kľudné státie, potom ohýbanie hlavy kontrolujúcou oťažou, neskôr obrat okolo predku, potom obrat okolo zadku, cúvanie a nakoniec ustupovanie na holeň. Potom použitie priamej oťaže, podporujúcej oťaže a prechody. Postupnosť, ktorú budem popisovať je zároveň aj postupnosťou nácviku. Je to cesta od jednoduchšieho k zložitejšiemu.

V ďalšom texte budem popisovať jednotlivé cviky, ktoré je treba nacvičiť najprv s jednou, neskôr s dvomi oťažami. Ak hovoríme o oťaži, ide stále o ten istý trojmetrový povraz, ktorý sme používali na začiatku našich hier s koňom na zemi. Akurát že jeho druhý koniec, ten voľný, pripnete do povrazovej ohlávky podľa obrázku. Pre tých, ktorí sa vyznajú v uzloch, je to škotova spojka, zvaná tiež tkáčsky uzol. Jej rozličné varianty nájdete na internete: Je to však kľudne možné robiť bez predchádzajúcej „jednooťažovej" fázy.

uzol na ohlávke

Funkcia oťaží - prax

Prvé cvičenia v kroku

Teoreticky ste sa s funkciou oťaží oboznámili v dieloch Vlastné obsadanie - obrat okolo zadku a bočné chody a Vlastné obsadanie - znižovanie hlavy a obraty. Treba si však pred tým, ako pojednáme o prvých krokoch pri oboznamovaní vášho mladého koníka s pôsobením oťaží, už či prostredníctvom zubadlového alebo bezubadlového uzdenia, povedať, že oťaž môže mať aj iné funkcie. Niektorí klasici učia najprv flexie - vertikálnu aj laterálnu, pričom obyčajne najprv vertikálnu. Učia to zo zeme aj zo sedla. Považujem to síce za lepšie ako „tlačenie koňa holeňami do zubadla", ale aj tak je to v tejto fáze za predčasné. Pletie to koňa.

1. Priama oťaž a vyvolanie pohybu:

Pri výklade tohto prvého stupienka na ceste k ovládaniu koňa sa trochu zdržíme, lebo patrí medzi kľúčové. Priamu oťaž budete využívať často:

  • Keďže váš kôň ešte nevie čo sú to poháňajúce holene, v prvom rade využijete pôsobenie priamej oťaže v tejto fáze prípravy koňa na to, aby ste ho naučili pohnúť sa zo stoja.
  • Neskôr bude slúžiť pri príprave cviku obrat okolo zadku,
  • pri obrate zvanom krátko čelom vzad,
  • pri westernovom prvku rolback a podobných cvikoch.

Pokiaľ tu hovoríme o funkcii oťaží, nikdy nejde iba o oťaž ale vždy o komplex pomôcok.

Doteraz ste od koníka chceli, aby po nasadnutí kľudne stál. Ak sa to dobre naučil, bude mať problémy pochopiť, že sa má teraz pohnúť.

Preto na samom začiatku po nasadnutí, keď už koník kľudne stojí a vy na ňom sedíte, použijete priamu oťaž, aby sa koník vôbec dal do pohybu.

Pokiaľ používate jednu oťaž, tak najprv musíte seba aj koníka naučiť na jej prehadzovanie zo strany na stranu bez toho, aby ste ho švihali po nose a aby sa on letiaceho povrazu nebál. Potom, ako ste prešli predchádzajúcimi kapitolami, to problém nebude. Pri použití priamej oťaže je vždy oťaž na tej strane koňa, na ktorú stranu sa chcete pohnúť. Robíte to tak, že potom, ako ste sa sústredili na cestu, ktorou sa chcete vydať, pozriete sa tým smerom. Nielen očami, ale celým telom. Potom koňovi „otvoríte cestu1" na jednu stranu - povedzme do prava. „Otvorenie cesty" znamená odstránenie dotyku či tlaku oťaže (vodiaceho povrazu) zo strany krku, na ktorú chcete, aby sa kôň pohyboval, a súčasne aj ľahké potiahnutie vystretou - upaženou - rukou do smeru, ktorým ho chcete pohnúť. V pocitovej sfére koňa to predstavuje potlačenie ohlávkou z opačnej strany. Teda, pôsobíte na zónu dva z opačnej strany. Keď chcete aby sa kôň vybral vpravo, ohlávka ho bude tlačiť zľava. Na to už bol naučený pri vodení a cvikoch zo zeme. Väčšinou sa vyberie smerom, ktorý mu ukážete, inými slovami ustúpi tlaku ohlávky, ktorým pôsobíte z opačnej strany.

Pokiaľ sa nepohne, pristúpite k tomu, že mu „otvoríte dvere" aj svojimi nohami. Nohu na strane, ktorou sa chcete vydať, v tomto prípade na pravom boku koňa, odtiahnete tak, aby ste sa lýtkom boku koňa vôbec nedotýkali. Toto vzápätí zdôrazníte pritlačením vonkajšej nohy, ktorou koníka tlačíte do žiadaného smeru. Toto všetko v nasledovnej heslovitej postupnosti:

  • Sústredíte sa na smer, kam chcete ísť a pozriete sa tam.
  • „Otvorite dvere" tým istým smerom najprv rukou (upažíte - „ukážete smer" kam chcete ísť).
  • „Potlačíte" ho do žiadaného smeru potiahnutím za ohlávku upaženou rukou (zdôrazňujem upaženie - lakeť musíte mať vystretý).
  • Zdôrazníte potlačenie do žiadaného smeru priložením opačnej oťaže na krk (ak ju máte a nejazdíte iba s jednou).
  • „Otvoríte dvere" tým istým smerom nohou (odtiahnete nohu od koňa).
  • „Potlačíte" ho do žiadaného smeru potlačením holeňou zvonku.
  • Akonáhle sa kôň pohne, ruky a nohy sa vrátia späť a vy si sadnete rovno.

priama oťažEšte raz a popisne:

  • Práve tak, ako ste to robili aj pri práci zo zeme, budete vyvíjať na koňa nátlak. Nátlak sa však vyvíja od nuly. Nulou je vždy jasná myšlienka, čo od koňa chcete. V praxi pri použití priamej oťaže to vyzerá tak, že sa sústredíte tam, kam chcete ísť. Pozriete nabok, do toho smeru, ktorým sa chcete vydať, a pevne si zaumieňte, že tam pôjdete. Samozrejme, že v tejto fáze chcete ísť do toho smeru, na ktorom máte oťaž, a tú držíte v rovnostrannej ruke.
  • Vystriete ruku v lakti a ukážete do smeru, ktorým sa dívate. Vystretou rukou pôsobíte smerom od koňa, do smeru budúceho pohybu, ukážete rukou smer - to koník už tiež pozná z laterálneho lonžovania. To je už trochu viac ako nula.
  • Potom mu trochu potiahnete hlavu do smeru (teda ohlávka koňa tlačí z opačnej strany, pôsobí na zónu dva) - to je ďalší stupienok nátlaku.
  • Vzápätí vystrite aj koleno rovnostrannej nohy, čím nohu od koňa odtiahnete. To má za následok, že na jednej strane uvoľníte „prekážku", ktorú dotyk vašej nohy predstavoval, a na druhej strane potiahnete sedlo za strmeň do žiadaného smeru.
  • To je prvá polovica súboru signálov priamej oťaže, ktorou sa má kôň dať do pohybu v žiadanom smere. Obyčajne to postačí nato aby sa kôň pohol. Ak sa pohne, druhú polovicu signálov nepoužijete.

    Ak sa však nepohne, použijete druhú. Druhá polovica signálov podporuje prvú tým, že pôsobí na druhej strane koňa. Kým prvá polovica signálov koňa "ťahala" do obratu, druhá polovica signálov ho tam bude "tlačiť". Ide o

    • tlačenie vonkajšej holene na podbrušníku a
    • eventuálne priloženie vonkajšej oťaže (ak máte dve) na šiju koňa.

    Ak máte jednu oťaž, tak na "tlačenie" bude slúžiť iba vonkajšia holeň. Teda ohnete vonkajšiu nohu a koníka zatlačíte vonkajšou holeňou. Táto druhá polovica signálov sa zapojí až vtedy, keď sa kôň obáva pohnúť, lebo mu vadí hmotnosť jazdca v sedle. Tiež bol doposiaľ pri obsadaní pripravovaný, že má pokojne stáť, nech sa mu v sedle robí hocičo. To všetko teraz musí pri prvom vyžadovaní pohybu prekonať. Prekoná to ľahko, lebo je naučený zo zeme ustupovať tlaku, takže potiahnutie za oťaž, alebo zatlačenie holeňou zvonku spôsobí jeho pohyb.

    Akonáhle sa kôň pohne, prestanete na neho pôsobiť (pripažíte, zahodíte oťaž, posadíte sa rovno a hlboko do sedla a aktívne sedíte).

    Pokiaľ sa ani tak kôň nepohne, požiadajte priateľa, aby použil hneď po vašej vonkajšej holeni „horúce - dikobrazie" prsty hneď za vašou holeňou, čo je určite lepšie, ako keď ho začnete z vonka okopávať (ako je to žiaľ častokrát vidno a často aj s následnou búrlivou reakciou koníka, ktorý nevie čo sa od neho očakáva).

    Príklad pri začatí pohybu doprava:

    Najprv sa treba do prava - do smeru budúceho pohybu koňa - pozrieť. Pozrieť sa celým telom. Znamená to trochu sa v sedle otočiť. Tým sa nám dostane

    • ľavé plece trochu dopredu,
    • pravé koleno trochu dozadu,
    • ľavé koleno trochu dopredu.

    Pravá ruka sa vystrie v lakti (noha robí to isté, čo ruka) a ukáže do smeru cesty, pričom trochu potiahne koňa za ohlávku (inými slovami potlačí koňa z druhej strany ohlávkou). Pravá noha „otvára cestu" doprava, t.j. vystrie sa v kolene a odtiahne sa od koňa. Pritom potiahne doprava aj strmeň2 (a ním aj sedlo, teda tlačí z opačnej strany na zónu dva-tri).

    Keď kôň nezareaguje, zohnutá druhá, opačná, noha začne vonkajšou holeňou koníka tlačiť zvonku dnu. Holeň máte umiestnenú na zóne tri - teda niečo málo za podbrušníkom. Ak máte aj druhú oťaž - tú priložíte koňovi na krk z vonkajšej strany.

    Poradie podnetov pri vyžadovaní pohybu doprava je:

  • sed,
  • pravá ruka,
  • pravá noha,
  • ľavá ruka,
  • ľavá noha.
  • Veľmi pravdepodobne bude koník robiť pri tom štvrťobraty okolo zadku, alebo podobné pohyby. To ako sa pohybuje kompletne ignorujte, cieľom je vyvolať pohyb. Akýkoľvek pohyb. Keď to dosiahnete, prestanete ihneď podnetovať.

    Pôsobenie ohlávky, prípadne sedla pri „ukázaní cesty" treba mať vždy na mysli, lebo pochopenie tohto princípu ponúka automaticky riešenie prípadného neúspechu. Sedí ohlávka správne na hlave? Nie je príliš veľká alebo tesná? Tlačí na nos alebo na nozdry? Naučili sme koňa v predošlom výcviku správne reagovať ustupovaním na tlak? Pokiaľ si neuvedomíte princíp a budete si myslieť, že iba koňovi otvoríte cestu a on ju nebude nasledovať, nebudete môcť korigovať vzniknutý problém.

    V sedle sa snažte sedieť rovno, nesnažte sa pôsobiť hmotnosťou, teda vychyľovať koňa z rovnováhy. Vďaka ideomotorickým reakciám nejaké signály z vášho tela pôjdu, ale pre koňa budú ešte predstavovať vo vzťahu k pocitom na hlave a o nejaký moment aj na vonkajšej strane trupu iba šum. Nebudú mať signálny význam. Tým však, že sa pozriete do smeru jazdy, sa vaša hmotnosť predsa len trochu presunie na pravú sedaciu kosť a odtiahnutú pravú nohu si neskôr kôň tiež uvedomí. Ľavú nohu ohnutú v kolene, ktorá potlačí koníka zvonku do smeru obratu, si však uvedomí jasnejšie. Na to sa obyčajne koník hneď pohne. Akonáhle sa kôň pohne, prestane pravá ruka ukazovať smer a ťahať ho za nos, ľavá noha ho prestane tlačiť z ľavej strany do obratu a jazdec sa začne dívať pred seba, teda riadne si sadne. Tým koníka „odmení" za vykonaný úkon.

    Pri tomto môžu nastať rôzne eventuality. Od tej, že sa kôň nebude chcieť pohnúť (ktorá je najpravdepodobnejšia), až po tú, že sa pustí nekontrolovane cválať po ohrade v snahe zbaviť sa jazdca (to svedčí o nedostatočnej príprave, alebo nevhodnom sedlaní či uzdení). Ak je nacválanie iba výrazom koníkovej bujnosti, tak zachovajte kľud a rozvahu. Keď kôň bude cválať, nesnažte sa ho zastaviť. Nechajte ho, nech si pocvála. Nemá ešte dostatočnú fyzickú kondíciu, aby s vami cválal celý deň, a za chvíľu ho to prestane baviť, najmä pokiaľ budete sedieť v plnom sede. Upokojujte ho hlasom a potľapkávaním po krku. Ak by sa vás chcel zbaviť, tak sa treba najprv presvedčiť o tom, že ho nič nebolí, že ho nikde netlačí sedlo, ohlávka, ani nič podobné. Ak je všetko v poriadku, tak sa treba vrátiť vo výcviku späť k nasadaniu, zosadaniu. Ak sa mu podarí sa vás zbaviť, teda vás zhodí, treba znovu nasadnúť, aby nebol odmenený za toto pre vás nežiadúce správanie, ukončením práce. Tým by dostal chuť na ďalšie pokusy o to, aby sa zbavil nepríjemnej záťaže v sedle.

    Ak sa koník pri prvej menovanej eventualite nepohne, tak po použití hlasovej pomôcky, ktorú koník dobre pozná z lonžovania, zosilňujete ťah rukou za ohlávku, môžete tiež ťahať nohou za pravý strmeň, ale hlavne potlačíte koňa postupne zosiľňujúcim sa tlakom ľavou nohou.

    Ak to nestačí, tak sa poriadne vykloníte zo sedla, čím donesiete koňa z rovnováhy, a to ho prinúti k tomu, aby sa pohol. To však neopakujte. Ak by sa koník ani tak nechce pohnúť, zosadnite, trochu ho laterálne polonžujte a skúste to znovu. Tiež môže pomôcť - ako som už spomínal - váš priateľ, alebo iný pomocník, ktorý ho trochu strčí z vonkajšej strany prstom, lebo kôň tú pomôcku pozná veľmi dobre. Prv či neskôr pochopí, čo od neho chcete. Varujte sa okopávania koňa vonkajšou nohou, je to kontraproduktívna cesta.

    Nakoniec sa vždy kôň pohne. V tom momente prestanete pôsobiť všetkými spomínanými pomôckami. Necháte koníka kráčať. Po chvíli sa znovu pozriete do obratu a celé to zopakujete. Takto necháte koníka chodiť po okrúhlej ohrade stále na jednu stranu. Ak ste spokojný a koník spontánne zastane, nechajte ho chvíľu stáť a zosadnite. Ak spontánne nezastane prejdete k nácviku kontrolujúcej oťaže.

    Po chvíli nasadnite a opakujte to isté na druhú stranu. Budete vidieť, že po jednom dvoch opakovaniach kôň pochopí, čo od neho požadujete. Väčšinou to aj na prvú lekciu úplne stačí.

    V ďalších lekciách sa párkrát presvedčíte o tom, že tomu koník rozumie a poslúcha na jednu aj druhú stranu s medzifázou zosadnutia, bez toho, aby ste používali vonkajšiu holeň, a reaguje iba na ťah ohlávky a „ukázanie" smeru, vyžadujte väčší obrat s priložením holene, aby si na ňu zvykol. Potom meníte smer bez toho, aby ste zosadali z koňa. Začnite znovu pohyb priamou oťažou na jednu stranu, ale po chvíli mu prehodíte oťaž popred nos na druhú stranu a opakujete všetko zrkadlovo. Teda pozriete sa celým telom doľava, vystriete ľavú ruku v lakti, ľavú nohu v kolene a dáte ju od koňa, pravú nohu zohnete v kolene a pritlačíte na pravý bok koňa. Kôň sa začne pohybovať na opačnú stranu. Toto treba párkrát zopakovať a zosadnúť. Akonáhle kôň spontánne, v čase, keď chcete aby sa pohyboval, zastane, okamžite ho niekam zasa pošlite, aby sa pohyboval.

    V tejto fáze výcviku chcete, aby pod vami stále chodil. Ak nezastane spontánne, tak ho zastavíte použitím kontrolujúcej oťaže tak, že mu ohnete hlavu, aby vám očuchával strmeň.

    1 „Otvorenie cesty" je výraz, určený skôr ako mnemotechnická pomôcka pre jazdca. Kôň samozrejme nechápe, že ide o otvorenie cesty, ale v predošlom výcviku bol naučený sledovať natiahnutú ruku a ustupovať tlaku či sledovať ťah. Tým, že natiahnete ruku, potiahnete ho za ohlávku, teda z opačnej strany (vonkajšej) ustupuje tlaku.

    2 To je skôr obrazné vysvetlenie pre človeka. Z fyzikálneho hľadiska je to taký istý nezmysel, ako keby sme chceli koňovi, ktorý sa potkol, zabrániť v páde tým, že ho budeme ťahať za oťaže. Nemožno ťahať za strmeň a súčasne netlačiť sedom na opačnú stranu.

    Podobné články

    Dnešním dílem se s vámi autor našeho seriálu MUDr. Karol Hollý loučí. Kdo postupoval podle jeho rad, bude mít pod svým sedlem spokojenou a spolehlivě…

    Konečně v sedle mladého koně zvyšujeme tempo! Karol Hollý radí a podrobně popisuje, jak ho v klidu naučit pod jezdcem klusat i cválat - a jak…