Výcvik mladého koňa 1: Úvod

3. 9. 2012 Karol Holly Autor fotek: archiv autora

Velká událost pro všechny z vás, kteří se zajímají o to, jak pracovat s mladým koněm ohleduplně, smysluplně a s citem: dnešním dnem začínáme se zcela novým výcvikovým seriálem z pera MUDr. Karola Hollého. Každé druhé pondělí se s vámi bude dělit o své dlouholeté zkušenosti a hluboké znalosti, jak si vyrobit příjemného a spolehlivého jezdeckého koně k rekreačním účelům.

Nikdy som nebol profesionálnym trénerom ani jazdcom. Vychádzam zo svojich skúseností jazdca a trénera amatéra, ktorý jazdieval, trénoval ľudí i kone iba vo svojom voľnom čase a toho mal obvykle málo. Znamená to asi toľko, že na rozdiel od profesionála, ktorý obsadne tisícky koní, ja som ich obsadol desiatky. Na rozdiel od profesionálneho jazdca, ktorý vo svojej jazdeckej kariére bol každý týždeň na významných pretekoch, ja som sa zúčastnil vo svojej aktívnej kariére v sezóne na piatich - šiestich pretekoch, obyčajne regionálnej úrovne. Dnes sa so stužkami a pohármi hrávajú moje vnúčatá. Na rozdiel od profesionálneho trénera, ktorý trénoval desiatky víťazov a majstrov, ja som natrénoval do majstrovskej úrovne asi iba 5 koní a podobne to bolo aj s trénovaním ľudí. Miesto profesionálneho trénera, ktorý dostane k majstrovskému titulu desiatky ľudí, mne sa to podarilo v troch prípadoch...

Čitateľ sa oprávnene môže pýtať: „Ako môže radiť človek, ktorý je amatér? Ktorý jazdieval iba vo voľnom čase? Ktorý nebol špičkovým súťažným jazdcom a nie je nositeľom významných titulov z víťazstiev športových arénach?" Na podobné otázky má čitateľ právo a ja sa pokúsim v úvode na tieto otázky odpovedať krátkou retrospektívou.

Moje živobytie, práca psychiatra a súdneho znalca, ma dostatočne napĺňala, ale aj časovo vyťažovala, a tak kone v mojom živote hrali prednostne rekreačnú úlohu. Vždy som mal málo času a preto som sa ho snažil vždy využívať efektívne. Na cudzích chybách som sa veľmi učiť nemohol, učiť na vlastných som sa nechcel. Musel som preto hodne študovať, lebo štúdium súčasných aj historických prameňov znamená sprostredkovanú skúsenosť. Sprostredkovanú skúsenosť znamenali aj hodiny rozhovorov so starými koniarmi, chovateľmi, dôstojníkmi hipomobilných zložiek armád, ktoré sa na našom území v minulosti pohybovali. Mal som vďaka okolnostiam vždy možnosť odskúšať si naučené v praxi.

Nepostačovala mi odpoveď na otázku ako?, ale potreboval som odpoveď na otázku prečo? Bol som otvorený rôznym názorom na tú istú vec a snažil som sa nájsť spoločného menovateľa. Snažil som sa čo najviac sa dozvedieť o iných jazdeckých štýloch z iných končín sveta a v praxi ich odskúšať. Stužky neboli mojím cieľom, tak som si to mohol dovoliť.

Využíval som pri tom aj svoje iné danosti a koníčky. Horolezectvo a vysokohorská turistika vo mne vypestovali schopnosť využívať sily prírody a nebojovať s nimi, hudba v podobe hry na violončele a gitare mi pomohli k získaniu citlivej ruky a zmyslu pre rytmus. Zapojil som do ekonomizácie práce svoje skúsenosti športového kynológa, aj svoju profesiu psychiatra, ktorá mi umožnila vďaka znalosti fyziológie CNS (centrálny nervový systém) vyhnúť sa niektorým základným nedostatkom.

Nepripravoval som iba športové kone, hlavne vytrvalostné, ale aj kone pre hippoterapiu, pre psychoterapeutické jazdenie, dokonca aj ťažné kone. Mnoho koní som odchoval od žriebätka. Študoval som ich správanie. Nielen v umelých podmienkach boxovej stajne, ale aj vo výbehoch a počas stoviek kilometrov najazdených a desiatok nocí strávených v spoločnosti koní v československých horách, v ktorých som trávieval svoje dovolenky spolu so svojimi dospievajúcimi synmi a priateľmi.

MUDr. Karol Hollý

Väčšina koní, s ktorými som pracoval, nepredstavovali pre mňa nástroj na dosahovanie športových výsledkov. Každý kôň, s ktorým som pracoval, však predstavoval pre mňa experimentálny či študijný materiál, výskumný problém a často aj výzvu. Nikdy som neprešiel do profesionálnej rutiny, lebo som nemusel. Živilo ma niečo iné a zvýšilo aj na kone. Nebol som konským fanatikom a preto som si zachoval odstup. Hierarchia mojich priorít bola: Boh, rodina, profesia, až potom kone. Som presvedčený, že vďaka neustálej verifikácii a falzifikácii získaných poznatkov a ich korekcií, mám dostatok skúseností, aby som mohol poradiť začínajúcim, ako sa vyvarovať základných chýb.

Seriál venovaný rekreačnému jazdeniu bude obsiahly a polemický. Bude spochybňovať aktuálne koniarske pravdy a objavovať zapadnuté, staré, len preto aby sa potvrdil fakt, že u koní už všetko bolo. Najprv to bude niekoľko úvah o tom, čo teraz hýbe nešportovou koniarskou verejnosťou. Teda niečo o rekreačnom jazdení, o odmenách a trestoch, potom niečo o prirodzenom partnerstve, pár slov o prirodzenosti koňa, o základoch teórie učenia, a potom budeme pokračovať návodom na obsadanie a základný výcvik koňa pre rekreačné jazdenie. Teoretizovanie bude asi obsiahlejšie ako návody či postupy, čo považujem za správne.

Pokúsil som sa predložiť svoje skúsenosti, postoje a názory v takej podobe, ktorá by umožnila záujemcovi čo najšetrnejšie, najbezpečnejšie a najlepšie obsadnúť svojho koníka bez toho, aby narobil nejaké škody a pritom aby vždy ostala možnosť ďalšieho vývoja.

Celé jazdenie je dôsledkom učenia. Učenie musí byť prvé, potom nasleduje návyk a nakoniec tréning.

V ďalšom texte budem opakovane poukazovať na to, že celé jazdenie je dôsledkom učenia. Učenie musí byť prvé, potom nasleduje návyk a nakoniec tréning. Rozdiely medzi týmito pojmami definujem v texte. Poradie týchto pojmov je dôležité. Najprv musí kôň pomôcke rozumieť, potom si na ňu môže navyknúť a nakoniec môže natrénovať patričný pohybový vzorec.

Prirovnanie o tom, že všetky cesty vedú do Ríma, sa opakuje až pričasto. Ciest ku dokonale prejazdenému koňovi je tiež mnoho a k rekreačne prejazdenému koňovi ešte viacej. Práve tak ako u ciest do Ríma, nie je každá cesta najpohodlnejšia, tiež nie je každá cesta najkratšia, najrýchlejšia, a tá cesta, ktorá je najpohodlnejšia, asi nebýva najkratšia, zatiaľ čo najkratšia cesta nemusí byť najrýchlejšia, a dokonca ani jedna z nich nemusí byť najlepšou, a tak je to aj s cestami k prejazdenému koníkovi. Všetky cesty môžu splniť svoj účel. Niektoré rýchlo, iné pomaly, niektoré ľahko, iné ťažšie, niektoré pre koňa príjemnejšie, iné menej príjemné a podaktoré môžu byť tortúrou ako pre zviera, tak i pre človeka.

Každý autor, najmä pokiaľ sa stal z nejakých dôvodov známym a nedajbože slávnym, si svoje postupy „teoreticky" obhajuje. V drvivej väčšine prípadov prekladá svoje subjektívne pocity do dobových technických termínov. A tak sa dozvieme od dvoch rovnako hodnoverných horsemanov úplne protikladné informácie, pričom obaja majú kone rovnako dobre prijazdené. Jeden vás bude presviedčať, že pomôcka holeňou a oťažou nemôže fungovať súčasne (Karl), ďalší vám vysvetlí, že pokiaľ koňa nezarámujete medzi súčasne pôsobiacu oťaž a holeň, tak ho nemôžete zhromaždiť (Fillis), pritom obaja mali slávne kone. Jeden vám vysvetlí, že v obrate treba zaťažovať vždy vnútornú sedaciu kosť (Podhajský) a druhý, že tú, kam smeruje pohyb, teda často vonkajšiu (Karl, Loomis), - a všetci sú vrcholoví jazdci. Jeden vás bude presviedčať, že koňa treba „zrovnovážiť", teda preniesť váhu na všetky štyri nohy rovnomerne (Baucher), ďalší vás budú presviedčať že práve naopak (Strasser) - a pritom každý jeden podoprie svoj názor záplavou odborných „teoretických" argumentov. Jeden vás bude presviedčať o tom, že bez uvoľnenia čeľuste nemôžete uvoľniť koňa, iný vyhrabe spústu „dôvodov" silno podporených najmodernejšími zobrazovacími technikami o tom, že zubadlo v hube koňa pôsobí zhubne. Keď tieto dôvody bližšie preskúmate, zistíte, že tie úvodzovky na slove „teoreticky" sú namieste a ide o pseudoargumenty a že podstatné na celom jazdeckom umení je učenie a systém. Koňa možno naučiť na všetko. Nie na všetko sa naučí rýchlo, nie na všetko sa naučí ľahko, nie vždy to, čomu sme ho naučili, bolo aj naším cieľom, nie všetko, čomu sme ho naučili, mu prospieva.

Z celej plejády prístupov (ktoré je možné rôznym spôsobom kategorizovať) je možné z hľadiska postoja k učeniu poukázať na dva základné, proti sebe stojace, ale pritom legitímne, prístupy k výcviku koní.

  • Ten prvý je charakterizovaný tým, že ku koňovi pristupuje „krotiteľ" ako k hotovému koňovi a kôň sa postupne učí pomocou pokusu a omylu a aj keď je tu daný postup - napríklad takt, uvoľnenie, priľnutie, kmih atď - väčšina vecí sa robí od samého začiatku paralelne, ako oná Mayerová pirueta, ktorú neskôr popíšem. Je to v podstate prístup nemeckej školy prostredníctvom škály pohybových kritérií.
  • Druhý prístup spočíva v postupnom navyšovaní naučených zručností. Teda kôň sa najprv učí písmenká, potom sa učí skladať ich do slov, neskôr do viet atď. Inými slovami, najprv sa naučí netlačiť sa na tlak, potom sa naučí čo znamenajú jednotlivé polohy zubadla v jeho papuli, neskôr čo znamená holeň v jednotlivých svojich polohách a podobne. Až potom môže prísť oná škála pohybových kritérií. Tento druhý prístup je ten, ktorému sa budem venovať.
  • MUDr. Karol Hollý

    Chcem ešte raz zdôrazniť, že to, čo píšem nie je určené „športovcom" - rozumej ľuďom, ktorí používajú koňa k dosiahnutiu stužiek a medailí, teda ako športové náradie. Je určené slobodným jazdcom, jazdcom ktorí chcú slobodne zvoliť úroveň a smer svojho jazdeckého vývoja a ktorých športové snaženie nie je cielené na získanie medaily, lebo tá závisí väčšinou od zboru rozhodcov. Tí sú zasa determinovaní sponzormi, ktorí sú ovplyvnení módou, a tá je obyčajne poplatná vkusu plebsu.

    Budem písať v prvej osobe. Budem adresovať svoje riadky vám, čitateľom Equichannelu. Budem písať rečou, ktorá mi je blízka, z čoho vyplynie, že nemusí byť blízka vám a bude tam aj hodne odborných termínov. Budem sa snažiť každý vysvetliť. Tučným písmom napíšem dôležité veci. Úplnú vatu, ilustratívne príbehy, citáty a pod. budem písať kurzívou. Publikovanie na Equichanneli má tú výhodu, že môžete so mnou diskutovať, polemizovať, namietať a čakať odo mňa vysvetlenie. Nuž a pre mňa budú vaše pripomienky, argumenty, námietky výzvou a možno aj poučením. Takže sa na ne teším.

    Podobné články

    Dnešním dílem se s vámi autor našeho seriálu MUDr. Karol Hollý loučí. Kdo postupoval podle jeho rad, bude mít pod svým sedlem spokojenou a spolehlivě…

    Konečně v sedle mladého koně zvyšujeme tempo! Karol Hollý radí a podrobně popisuje, jak ho v klidu naučit pod jezdcem klusat i cválat - a jak…