Toulky po venkovních chovech - Daniela Dvořáková

21. 06. 2017 06:00

Obrázky: 33

Autor: Iveta Jebáčková-Lažanská Spoluautoři: Daniela Dvořáková Foto: Daniela Dvořáková Seriál: Venkovní chovy a inspirace Počet přečtení: 6615 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát

A jsme opět na Slovensku. Tentokrát u Danky Dvořákové, kterou dobře znají jednak čtenáři odborné historické literatury, druhak nadšenci, pracující s koňmi metodou zjednodušeně koňáky nazývanou R+. Kdo o "pozitivce" dosud neslyšel, jistě si s chutí přečte postřehy i z této oblasti, u koní v ČR a SR poměrně nové, kterou má Danka se svými zvířaty dobře zmapovanou.

PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc., je vědecká pracovnice Historického ústavu Slovenské akademie věd v Bratislavě. Jejím hlavním zájmem jsou středověké dějiny Slovenska a Uherska. Za knihu "Rytier a jeho kráľ" získala cenu za nejlepší dílo společenskovědní literatury v r. 2003. Mimo to je Danka empatický člověk, opravdu milující své koně a ochotný udělat pro jejich welfare (ať už životní, nebo výcvikové) absolutní maximum. Jak vypadá její venkovní ustájení? Pojďme to omrknout slovem i obrazem!

V prvé řadě jsem Danku poprosila o pár slov k její koňácké cestě, které ji dovedla přesně tam, kde se se svými koňmi nyní nachází - tedy ve venkovním režimu, s klikrem v ruce. :-)

 "Kone sú súčasťou môjho života už 22 rokov. Najskôr boli pre mňa kone šport, hobby, telesné cvičenie s pridanou hodnotou; od istého času učitelia vďaka ktorým som získavala nové poznatky a zručnosti (psychické aj fyzické) a v posledných troch rokoch sú doslova moji sprievodcovia na ceste k sebapoznaniu a duchovnému rozvoju, nachádzam pri nich kľud a harmóniu. Kým prvých dvadsať rokov mi stačilo preháňať sa na nich po lesoch, pred tromi rokmi došlo k zlomu. Vážne ochorenie mojej najmilšej kobylky, keď po ťažkej operácii musela byť tri mesiace v izolácii, ma priviedli k tréningu metódou pozitívnej motivácie (ospevovaná a zatracovaná pozitívka). To mi ukázalo, čo všetko nám kone hovoria, ak si vytvoríme spoločnú reč vďaka ktorej rozumejú obe strany (a neboli to vždy lichotivé veci, čo mi moje kone začali hovoriť). Ukázalo mi, aké veľkorysé a inteligentné sú kone a akou rýchlosťou sa dokážu učiť.

Zdravotné problémy mojej kobyly a potreba jej rehabilitácie ma priviedli k Straightness trainingu a akademickému jazdeniu. Jej schvátenie ma zasa priviedlo k štúdiu výživárstva a bosonožstva. A tak som si toto neľahké obdobie pracovne nazvala „polčas zmúdrenia“. A aby som svoje zmúdrenie otestovala, zaobstarala som si štvormesačné žriebä welsh pony typu C (dnes trojročná mladá dáma), prvý môj kôň vzdelávaný čisto pozitívkou. Robí mi obrovskú radosť a dostávam veci, o ktorých som nikdy nesnívala: napríklad prechádzky navoľno bez vodítka, s koňom, ktorý sám bez ohlávky odchádza od stáda a užíva si čas strávený so mnou rovnako ako ja s ním. A keďže s jedlom rastie chuť, vplával do môjho života ešte problematický kôň z exkluzívnej britskej stajne, ktorému hrozil nedobrý osud, pretože sa nevedel správať ako nádejný šampión. Vďaka pozitívke robí aj on veľké pokroky a verím, že o pár rokov bude robiť radosť nielen mne, ale aj deťom v našej rodine."

1. Jak byste charakterizovala své ustájení, kolika koním slouží, jak dlouho je v provozu?

Ja by som naše ustajnenie charakterizovala ako „špecifické“ alebo aj „komplikované“, pretože ho vlastne máme na dvoch miestach: v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, kde je zázemie pre ľudí aj kone (prístrešky, stajňa, jazdiareň, priestory pre ľudí, sklady sena a slamy) a mimo areálu družstva, kde máme pastvinu. Vo vlastnom sme začínali v roku 2004, keď som si uvedomila, že ak nevytvorím svojim koňom vhodné životné podmienky, tak vzhľadom na obmedzenú ponuku a strašné skúsenosti z dostupných stajní v okolí, nebudú dlho zdravé. Opravili sme s priateľkou starú maštal v areáli poľnohospodárskeho družstva a začínali sme tak klasicky: cez deň výbeh, v noci boxy. Aby moje tri a jej jeden kôň žili v stáde, pribrali sme aj kone kamarátov. Neskôr sme začali komerčne ustajňovať kone. Maximálny počet koní sme stanovili na 13 plus naše dva oslíky.

 Po 12 rokoch ustajňovania cudzích koní som bola už naozaj uštvaná a vyhorená (kto ustajňuje kone, vie, o čom hovorím) a tak sme sa chceli vrátiť k modelu „iba naše“ kone. Zatiaľ sa nám to nedarí, pretože tie cudzie sú už vlastne kone našich kamarátov, ale je to môj veľký sen. :-) Takže aktuálny stav je 8 koní a dva oslíky. Kone sú 24/7 vonku, k čomu sme dospeli pomerne rýchlym zmúdrením, keď sme videli, že koňom pobyt v boxe škodí po každej stránke (v zime to niekedy predstavovalo 12 a viac hodín). Kone máme teda vonku, ale s možnosťou úkrytu pred nepriazňou počasia. V zimných mesiacoch vodíme kone z pasienka k stajni, kde majú nielen možnosť úkrytu, ale aj spevnené plochy okolo senníkov.

2. Máte k dispozici i boxy? Pokud ano, jak často je využíváte?

Boxy k dispozícii máme v dvoch stajniach. Jedna je murovaná pre sedem koní, druhá drevená s paddockom pre štyri-päť koní, kde si kone môžu podľa potreby chodiť von a dnu. Využívajú sa v prípade choroby, zranenia, jednotliví majitelia si v nich kŕmia kone a podobne. Za nápad vybudovať boxy s minipaddockom som sa pochválila, keď som musela kobylku po operácii držať tri mesiace v izolácii. Myslím si, že bez tejto možnosti, by to pre ňu bolo veľmi ťažké.

 3. Jakou rozlohu mají koně k dispozici celoročně, jakou v pastevní sezóně? Jak se staráte o pastviny, jak často a jakým způsobem odklízíte hnůj, jak je pořešeno hnojiště?

Rozloha, ktorú majú kone k dispozícii, sa mení. Základom je pastvina v našom vlastníctve, ktorá má aktuálne niečo vyše dvoch hektárov a kde sú aj stromy a kríky. V šťastných obdobiach sme mali v prenájme k tejto našej pastvine ešte nádhernú, prírodnú, nekultivovanú vyše šesť hektárovú lúku (žiaľ, družstvo sa vrátilo k chovu kráv, takže o lúku sme prišli), kone sa na ňu vodili navoľno koridormi, pretože bola viac ako kilometer vzdialená od stajne. Túto pastvinu sme využívali iba v pastevnom období a cez deň, pretože vzhľadom na vzdialenosť nebolo možné kone zabezpečiť pred krádežou. V lete sú kone nonstop na pastvine, v zime alebo za dlhodobých dažďov chodia kone do výbehov s prístreškami v areáli družstva pri stajni, kde sa môžu ukryť a pastvinu (ak to tak honosne možem nazvať) si šetríme. Pastviny denne čistíme, každý deň sa vyzbiera všetok trus. V zimných mesiacoch niektoré časti predeľujeme a chránime, aby sa nezničili. Okrem toho pravidelne kosíme nedopasky. Z času na čas rozhadzujeme po pastvine trávové semená, ktoré zostávajú po vyzametaní skladu na seno (je toho fakt celkom dosť). Pri stajni sa v zimných mesiacoch v prístreškoch normálne nastiela slamou a kydá. Čo sa dotýka odpratávania hnoja, tak to je úžasná výhoda stajne v areáli poľnohospodárskeho družstva. Nielenže sú tu vybudované hnojové jamy, ale za hnoj, ktorý tam zvážame ešte výmenou dostávame od družstevníkov zadarmo slamu. Oni nám dajú slamu, my im ju premeníme prostredníctvom našich koní na biohnojivo. Dokonalá symbióza. Výhoda pobytu na družstve je aj v tom, že seno produkujú priamo družstevníci, my si do nášho skladu nakúpime na pár mesiacov dopredu, ale máme istotu, že kedykoľvek môžeme doplniť zásoby a odpadá plátba za dopravu.

 4. Máte na pastvinách přístřešky? Jak je pořešeno hrazení pastvin?

Na pastvine prístrešky nemáme, k dispozícii sú stromy ako ochrana pred horúčavou. Prístrešky máme k dispozícii vo výbehoch pri stajni, kam kone presúvame v prípade nepriaznivého počasia a v zime na noc. Kone sa presúvajú vo voľnosti, koridormi. Cesta na pastvinu vedie cez družstvo a potom ešte asi 150 metrov mimo areálu (celá vzdialenosť je asi 500 metrov). Zvládne to bez problémov jeden človek, kone sú na cestu naučené. K stajni chodia radi, pretože tam sa zvyčajne kŕmia. Ak je vonku nepríjemné počasie, zoberú niekedy cestu domov k stajni, kde sú prístrešky, aj cvalom. Mierne komplikácie nastávajú vždy vtedy, ak je v stáde nový kôň, pretože koridory vtedy nemusia byť bezpečné kvôli potýčkam v zúženom priestore. Preto sa usilujem nové kone vždy zaraďovať do stáda na jar alebo v lete, aby do jesenného počasia, kedy sa kone častejšie presúvajú, bolo už stádo harmonické.

Na pastvine máme mobilný zdroj, treba ho častejšie dobíjať (cca 1x do mesiaca), ale to nie je nejaký zásadný problém, kone sú naučené ohradníky rešpektovať. Používame radšej lanká ako pásky, pretože sme vo veľmi vetristej oblasti pod horami a pásky nám vietor trhal. Máme ich vo výške v akej prejdú srny a diviaky, ale neprejdú kone, pretože sme neustále riešili potrhané ohradníky od divokých zvierat. Pri stajni máme zdroj pripojený priamo k sieti.

5. Jak napájíte v létě, jak v zimě?

Napájame hadicami vedenými od zdroja vody do vaní. V zime je všetko ťažšie, pretože na pastvinu treba vodu voziť, nakoľko tam nevieme zabrániť zamrznutiu. Ale nemrznúca napájačka je náš najaktuálnejší sen. Vodu vozíme v plastových 50 litrových nádobách, na prívese za obyčajnou „pracovnou“ stajňovou škodovkou. V mrazivom počasí im vozíme vodu vlažnú, kone to jednoznačne preferujú pred vodou ľadovou. Ak je blato, máme k dispozícii malotraktor (Tera vari), ktorý si poradí aj s náročnejším terénom (bohužiaľ výkonnú štvorkolku, ktorá nám robila cenné služby, nám ukradli). Pokiaľ niekoľko dní urputne prší a na pastvine je naozaj blato, kone tam nechodia, zostávajú pri stajni v spevnených výbehoch. Kone zaborené po spenky v blate je pohľad, ktorý neznesiem, to bol jeden z dôvodov, prečo som išla do vlastného ustajnenia. Odkedy mám kone „vo vlastnom“, neviem, čo sú to podlomy.

6. Jaký systém krmení senem se vám osvědčil?

Tak to je celý príbeh. :-) Ako som už povedala, pred 12 rokmi som definitívne opustila so svojimi koňmi komerčné stajne, pretože som vedela (a na vlastné oči videla), že v stajniach, kde kone dostanú 2x alebo 3x denne seno (ja som dokonca zažila aj takú, kde mali seno 1x denne) - a to aj v zimnom období, nielenže vážne zdravotne poškodzujú moje kone, ale týrajú ich tým aj psychicky. Plná entuziazmu som vhupla do druhého extrému: kone mali takmer desať rokov nonstop prístup k senu a v lete aj k bohatej pastve. Pomaly, nenápadne, ale trvalo začali priberať na váhe. K tomu sa postupne pridávali spočiatku ťažko identifikovateľné zdravotné problémy. Mojim veľkým omylom bol aj názor, že kone môžu byť výhradne na sene a potrebu minerálov a vitamínov im zabezpečí hrsť komerčne vyrábaných granúl alebo kupovaný minerálny premix, či minerálna soľ. Mojimi názormi otriasli až kurzy výživy koní (diaľkovo ich ponúka Univerzita Edinburgh), no predovšetkým schvátenie mojej 19 ročnej kobyly, ktorá bola celý život zdravá ako buk a jej kopytá boli ako z učebnice: zdravé, krásne tvarované, pevné a odolné. Príčinou jej schvátenia boli jednoznačne metabolické problémy spustené jej obezitou.

Prehodnotila som úplne od základov management koní. Teraz sú pre mňa rozbory sena a dobalancovanie vitamínov a minerálov alfa omega, až dodatočne vidím, aké veľké chyby som pri kŕmení koní robila. Zníženie objemu príjmu sena pri zachovaní nepretržitého prístupu k senu bolo možné iba prostredníctvom slow feederov, v mojom prípade sietí na seno s najmenšími okami (3 cm, uhlopriečkou 4,5). Všetky moje obavy zo sieťok (psychické utrpenie koní, dlhšie vystávanie pri senníku, agresivita v stáde spojená s nervozitou) sa ukázali ako falošné. Kone z nich žerú bez najmenších problémov.

7. Jak krmíte jádrem?

Nekŕmime jadrom. V prvom rade si myslím, že obilniny do kŕmenia rekreačných koní vôbec nepatria. Ba dokonca ani do kŕmnej dávky športových koní. Najmodernejšie výživárske trendy dnes smerujú k bezpečnejším krmivám pre kone ako sú napr. repné rezky, ktoré dokážu pokryť aj vysoké energetické nároky ťažko pracujúcich koní. Nemyslím si, že kôň umrie, ak zožerie kilo ovsa, ale myslím si, že ak ho človek svojmu koňovi do žľabu či kýbla nasype, mal by si byť plne vedomý dôvodov, prečo tak robí (napr. pre kone s ľadvinovými ochoreniami, ktoré musia byť na nízkoproteínovej kŕmnej davke, je to vhodné krmivo), uvedomovať si ako tým ovplyvňuje pomer minerálov v kŕmnej dávke koňa a zhodnotiť klady a zápory takéhoto kŕmenia. Výživa koní je veľmi zodpovedná záležitosť. Nesprávne kŕmenie môže mať fatálne následky na zdraví koňa, či už z dlhodobého hľadiska alebo aj okamžite. A táto zodpovednosť leží len a len na majiteľovi koňa. Preto majú u nás majitelia koní k dispozícii rozbor aktuálneho sena na sezónu, aby si mohli vytvoriť vlastný, potrebám konkrétneho koňa zodpovedajúci kŕmny režim.

Už som zmieňovala, že v súčasnosti máme ustajnené iba kone kamarátov. Takže to sú uvedomelí, inteligentní ľudia rovnakej krvnej skupiny. Navyše výživárka, ktorá nám mieša balancery, Veronika Bonebakkerová, je naša spoločná kamarátka, takže ju všetci poznáme a vieme, že je fakt dobrá. Ja si každý rok nechávam robiť rozbor a poskytnem ho (bezplatne) ostatným majiteľom. Veronika nám potom namieša balancery, ktoré koňom pridávame k ich krmnej dávke (každý ju má nastavenú inak, ale všetci dobre).

Samozrejme, keď sme ešte poskytovali komerčné ustajnenie, stretli sme sa so všeličím. Mali sme u nás napríklad slečnu, ktorá o sebe dokonca tvrdila, že vyštudovala výživárstvo koní - a tá sypala svojej mladej kobylke denne kilá nemačkaného jačmeňa. To zaváňalo vážnym problémom, preto som sa takýchto ľudí vždy usilovala čím skôr dostať zo stajne preč. Aj za cenu večného nepriateľstva z ich strany... :-) V cene za ustajnenie sa rozbor sena neodráža, no minerálku si každý platí zo svojich peňazí.

Ak by niekoho zaujímala denná kŕmna dávka mojich koní, tak dostávajú okrem sena repné rezky, konopné granule ako zdroj kvalitných proteínov, čerstvo pomleté ľanové semeno, lucerkové granule a mrkvu ako odmenu pri výcviku - a samozrejme balancer. Okrem toho im kŕmne dávky obohacujeme všeličím (od stromčekov, konárov, šípok, byliniek až po extrakt z najrozličnejších rastlín, ktorý sa predáva pod názvom Phytorigins a nedám na neho dopustiť). Cena za ustajnenie je u nás aktuálne 200 eur.

 8. Jak a čím máte zpevněné povrchy kolem krmišť a před přístřešky?

Okolo senníkov, ktoré sa nachádzajú pod prístreškami máme povrch spevnený plastovými rohožami. Jeden paddock s drevenou stajňou má povrch z tehál. Spevnené povrchy v zimných výbehoch máme odkedy sme stajňu budovali. Posledné ustajnenie, v ktorom sme mali s mojou spoločníčkou Katkou do roku 2004 kone, bolo z hľadiska bahna nočnou morou. Naše kone sa tam od jesene do jari brodili po kolená v blate, ak si človek išiel po koňa do výbehu, vyzúvalo mu bahno gumáky. Naše kone trpeli vtedy na nepekné podlomy. Prvé, čo sme riešili „vo vlastnom“, bolo zabrániť takejto situácii. Od prvej chvíle sme spevňovali povrchy navážkami kameňov, šutoliny, jemného štrku. V zimných výbehoch sú v súčasnosti tony a tony navezeného materiálu, drenáže, ktorí odvádzajú vodu, v niektorých obzvlášť namáhaných priestoroch sme naviezli okrúhle riečne kamene - presne tie, čo radí Xenophon vo svojom do dnes platnom diele: „Podlaha má byť šikmá, aby odvádzala vlhkosť a aby nebola jemná, majú na nej byť naukladané jeden vedľa druhého kamene vo veľkosti kopyta. Obyčajné státie na takom podklade posilňuje nohy… Miesto mimo stajne by malo byť vyhovujúce z hľadiska posilňovania nôh, ak tam nasypeš štyri alebo päť vozov okrúhlych kameňov, každý taký veľký, aby sa ti zmestil do dlane, viac ako libru a pol ťažké… a kôň bude stáť na takom povrchu, je to akoby cestoval po kamenistých cestách… musí používať kopytá práve tak, ako to robí pri putovaní. Rozsypané kamene posilňujú aj strelky. Tak ako sa musíš starať o papuľu, aby bola mäkká, tak musíš urobiť kopytá tvrdými“.

Takže priestory bez bahna budujeme cielene už 13 rokov a stále ich treba dotvárať. Keďže okolo senníkov sa kone zdržiavajú najviac a treba to tam najčastejšie čistiť, tam sa nám najviac osvedčili plastové rohože. Inde sme využili spevnený priestor, ktorý už existoval, napríklad spomínaná tehlová dlážka je pozostatok bývalej stajne pre kravy, ktorú miestni ľudia rozobrali a zostala z nej iba podlaha. Roky sme využívali aj tzv. betónový výbeh, čo bola zase priestor po bývalej veľkej oceľovej hale. Hala v čase nášho príchodu na družstvo už neexistovala, ale betónová dlážka nám dobre slúžila niekoľko zím, kým sme nemali dobudované iné naše priestory.

9. Nastýláte koním? Kam?

Nastieľame im pod prístreškom, kde majú jedno ležovisko a v otvorených boxoch, ktoré som zmieňovala. Oslíky majú vlastný privátny prístrešok s paddockom, kam sa kone nedostanú, ale oslíky môžu vyjsť medzi kone, kedy sa im chce. Kone ležanie v slame jednoznačne preferujú pred ležaním na holej zemi. Prvý krát sme im túto zimu vozili slamu aj na pastvinu, aby sa mohli komfortne vyválať a i cez deň si pohodovo ľahnúť, keď bol holomráz a tvrdé zmrazky napriklad...

 10. Dekujete v zimě, používáte masky a repelenty přes letní sezónu?

Dekujem iba v prípade potreby, predovšetkým staršiu, nie úplne zdravú kobylku, ktorá to v daždivom vetristom počasí vyslovene oceňuje. Tento rok som na začiatku zimy musela dekovať aj športového koňa importovaného z Veľkej Británie, ktorý bol vyholený a nebol na zimu pripravený. Už pri 0 °C sa vyslovene triasol. Postupným otužovaním zvládal aj mrazivé počasie úplne bez problémov aj bez deky. Oslíky za nepríjemného počasia tiež dekujem, oni si počasie užívajú pri cca plus 38 °C :-) Repelenty si vyrábam prírodné (dva poháre jablčného octu, dva poháre vody a po pol fľaštičke z každého éterického oleja: levanduľa, citronela, eukalyptus) a používam ich na dennej báze, rovnako ako masky na oči v obdobiach, kedy je hmyzu naozaj veľa. Veľkou pomocou pre citlivé kone sú aj deky proti hmyzu, my ich využívame napr. pri korektúrach, keď je potrebné, aby kôň pokojne stál a nie sa oháňal a ošíval.

11. Máte nějaké osobní vychytávky (např. větráky v přístřešcích pro tropické dny, drbadla, hračky pro koně, brouzdaliště,...)?

Namiesto hračiek vešiame koňom na viacerých miestach na pastvine siete so senom, aby boli motivované k pohybu. Rovnako napájadlá umiestňujeme čo najďalej od senníkov. O pastvine v skutočnosti veľmi nemôžem hovoriť, keďže máme aktuálne 10 zvierat na 2 hektároch. Brouzdalište síce koňom vytvárame pri napájadlách, ale robia všetko preto, aby sa nemuseli do nich ani náhodou namočiť a sú schopné sa pre to premeniť na žirafy. :-)

 12. Kolik času denně vám péče o koně a prostory zabere? Stíháte jezdit?

Bez pomoci zamestnanca alebo brigádnikov starostlivosť o priestory nie som schopná sama zvládnuť, pretože som zamestnaná na plný úväzok a mám veľa pracovných povinností. Len denné vykydanie pasienka v letnom období zaberie minimálne 2-3 hodiny, k tomu čistenie a dopĺňanie napájadiel, vyvážanie a sieťovanie sena, bežné opravy. V zime je to ešte stokrát horšie, lebo treba pridať prácu so slamou, podstielanie, prevádzanie koní na pasienok a z pasienka, vozenie vody. Keď všetko klape a máme spoľahlivého človeka na údržbu priestorov, čas na jazdenie alebo výcvik koní si bez problémov nájdem. Keď takého človeka nemáme, nastáva peklo. Ale keď raz budem mať na starosti naozaj iba svoje kone, tak v pohode zvládnem aj to kydanie. :-)

Děkuji Danielce velmi pěkně za ochotu nechat éter nahlédnout za závěsy vlastních prostor, za absolutně bezproblémovou, navíc velmi příjemnou spolupráci na rozhovoru a v neposlední řadě i za poskytnuté fotografie! Ať se daří, Danka!

Prohlédněte si webové stránky zde nebo facebook.

Další díly

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 2 čtenářů. Celkový počet bodů: 10.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com


Equichannel na Facebooku

Děkujeme
našim
partnerům: