Teória učenia 1: Vpečatenie a návyk

Z celé škály možností, jak koně něčemu naučit, si dnes v seriálu Karola Hollého probereme dvě: vtištění (imprinting) a návyk (habituaci). O co se vlastně jedná a k čemu to je, či není dobré.

Motto:
... čítame genóm, modifikujeme kmeňové bunky, ale ku koňovi sa na začiatku dvadsiateho prvého storočia správame ako k hlupákovi.
MVDr. Norbert Záliš1

Vpečatenie

Imprinting - vpečatenie (česky vtištění), alebo ražba, znamená skúsenosťou doplnený vrodený spúšťací mechanizmus správania. Ide o učebné procesy viazané na citlivú fázu ontogenézy správania sa, ktoré vedú k dlhodobým a často nevratným zmenám v správaní. Táto veľmi učene znejúca etologická definícia vám veľa nepovie. Keď však nositeľ Nobelovej ceny Konrad Lorenz v minulom storočí ťahal okolo práve vyliahnutého sa húsatka papierovú krabicu nejaký čas, toto húsatko sa celý život považovalo za papierovú krabicu a v dospelosti sa s ňou chcelo páriť. Tak zistil, že podnet v kritickom krátkom čase po vyliahnutí naučil - vtlačil, vpečatil - tomu jedincovi niečo na celý život. Toto vpečatenie má pre každý spúšťací mechanizmus vrodeného správania a pre každý živočíšny druh určitú, obyčajne presne vymedzenú dobu, nazývanú kritická vpečaťovacia perióda, alebo senzitívne obdobie. Začiatok kritickej vpečaťovacej periódy pre tú-ktorú reakciu je nezávislý na tom, či reakcia, ktorá sa má raziť, je už vyzretá a či ju teda možno spustiť, alebo nie. Niektorí etológovia vpečatenie priraďujú k tzv. obligatórnemu učeniu, teda učeniu blízkemu vrodenému správaniu (ostatné druhy učenia priraďujú k tzv. fakultatívnemu učeniu2).

U väčšiny zvierat, vrátane koní, sa v období tesne po narodení vpečaťuje obraz o sebe samom, o príslušnosti k danému druhu. Ďalej sa vytvára emocionálny vzťah k matke a ostatným členom stáda a spustenie niektorých vrodených vzorcov správania. Nevpečaťuje sa však iba obraz matky do mozgu žriebäťa, ale behom dvoch hodín po narodení je aj kritická vpečaťovacia perióda pre individuálne vpečatenie pachu žriebäťa do mozgu matky, ktorá ho potom podľa neho poznáva medzi desiatkami iných. V tomto období príjme kobyla bez problémov hociktoré cudzie žriebä za svoje3. Po dvoch hodinách je to už spojené s veľkými problémami. Toto senzitívne obdobie sa objavuje u matky po každom pôrode a cca dve hodiny po ňom mizne.

manipulace s malým hříbětemDvojhodinová perióda teda ako pre žriebä, tak i pre matku znamená obdobie tzv. rigidného4 imprintingu. Imprinting, ktorý sa robí neskôr, je tzv. prolongovaný5 imprinting. Ten nie je už taký nevratný a stály. Niektorí ho za imprinting v zmysle základnej definície ani nepovažujú.
Pre koňa je teda obdobie prvých hodín po narodení pre imprinting najdôležitejšie. Podľa R. C. Millera6, ak sa do tohoto prirodzeného deja zamontuje okrem kobyly - matky aj človek, ostáva pre žriebä predstaviteľom vlastného druhu, a nielen že stráca svoj prirodzený predátorský akcent, ale žriebä si k nemu vytvára aj istý emočný vzťah. To sa využíva pri tzv. imprinting tréningu. Ten zasa podľa Millera uľahčuje neskoršiu prácu s koníkom7 a sťažuje jeho adaptáciiu na stádo.

Nedostatok podnetov v kritickej vývojovej perióde vedie k nenávratným zmenám a poškodeniam budúceho správania sa živočíchov, ako to vedecky preukázali Harlowove8 pokusy na opiciach. Poznatky zo sociálnej deprivácie tzv. „vlčích detí", ako aj týraných detí to preukázali aj u človeka. Stará koniarska skúsenosť, že najčastejšie majú charakterové vady kone vychovávané človekom od útleho veku, do tejto mozaiky zapadá. Preto nesmie byť imprinting tréning vykladaný ako potreba izolácie žriebäťa od matky, lebo vzniknú na mladom zvierati nenávratné škody. Najlepšie sa pracuje s koňom, ktorý má nenarušený, prirodzený imprinting, spôsobený vyrastaním pod matkou, v stáde.

Samotný imprinting tréning je síce pre Dr. Millera dodnes dobrým biznisom, ale v tej podobe, ako ho prezentoval vo svojich pôvodných prácach ho neodporúčam robiť práve preto, že naruší prirodzený imprinting. Handling v neskoršom období už nie je rigidným imprintingom a v rozumnej miere môže byť užitočný.

Habituácia (návyk)

Opakované spúšťanie rovnakého správania (reakcie) rovnakým podnetom vedie často k postupnému odoznievaniu, vyhasínaniu tejto reakcie v prípade, ak sa táto reakcia neposilňuje nejakou odmenou. Inými slovami: na rozdiel od iných druhov učenia, kde sa jedinec učí nejakej odpovedi na nejaký podnet, pri habituácii sa učí na podnet neodpovedať, nereagovať, či ináč nemeniť svoje správanie.

navykání koně na deštníkU cicavcov je habituácia väčšinou špecifická, to znamená, že sa jedinec habituuje na nejaký podnet, ale napríklad na veľmi podobný podnet, ktorý patrí do toho istého druhu podnetov, je už znovu citlivý. V najjednoduchších prípadoch ide o adaptáciu receptoru alebo svalovú únavu. Z vlastnej skúsenosti, človek veľmi dobre pozná adaptáciu na pach. Keď prídete do miestnosti, v ktorej je nepríjemný pach, uráža to váš čuch. Po niekoľkých minútach však tento zápach prestanete vnímať. Na senzorickej adaptácii je založené aj otužovanie. Adaptované zmyslové bunky sa pomerne rýchlo zotavujú (keď na nejaký čas zo zmieňovanej zapáchajúcej miestnosti vyjdete, po návrate budete ten pach cítiť znovu v nezmenenej intenzite). Znížená reaktibilita trvá oveľa dlhšie.

V zložitejších prípadoch ide o najjednoduchší spôsob učenia, lebo opakovaná skúsenosť s určitým podnetom nevedie k novej reakcii, ale naopak, tlmí reakciu pôvodnú. Neurofyziologickú podstatu habituácie sa doposiaľ nepodarilo uspokojivo bez zbytkov vysvetliť, a je veľmi pravdepodobné, že ide o komplikovaný jav, na ktorom sa podieľajú rôzne úrovne CNS. Jej zmysel v prírode spočíva najskôr v energetickej ekonomike. Habituácia chráni živočícha pred zbytočnými aktivitami a zbytočným plytvaním energiou.

Opakom habituácie je senzitivizácia. U koní, ako v základnom výcviku, tak i v tréningu, je žiadúce, aby sa habituovali na postroje, jazdca, jeho hmotnosť v sedle, prípadne rušivé podnety z okolia, a nie je žiadúce, aby sa habituovali napríklad na pomôcky. Nesprávnym podávaním pomôcok sa na ne kôň habituuje, a preto musia byť nahradzované stále silnejšími. Kôň nesprávnym používaním holene otupie na holeň, príde na rad ostroha. Otupie na ostrohu, zoberie sa ostrejšia ostroha atď. To isté platí o používanie zubadiel. Vzhľadom k nesprávnemu používaniu ruky sa musí každú chvíľu meniť zubadlo, lebo pre koňa je každé nové zubadlo nový podnet, aj keď nie je ostrejšie. Pokiaľ sa však nezmení spôsob zaobchádzania s ním, jedná sa iba o dočasný úspech. Senzitivizácia má však bližšie k učeniu podmieňovaním a niektorí ju preto označujú ako pseudopodmieňovanie9.

Od habituácie sa niekedy ťažko odlíši vyhasínanie reflexu a zabúdanie, práve tak ako podmieňovanie. Pre samotnú prax to však význam nemá. Z praktického hľadiska treba vedieť, že kôň sa najrýchlejšie habituuje na rytmicky pôsobiace podnety.

Habituácii je veľmi príbuzný spôsob návyku na stresujúce faktory, tzv. ponorenie, či flooding. Je to metóda, ktorú z hľadiska teórie učenia možno umiestniť niekde medzi traumatické učenie a habituáciu. Ide o nadhraničné vystavenie jedinca traumatizujúcej situácii, ktorá koňa nepoškodí. U koní to predstavuje napríklad Haugova práca pri kole, či Rareyho zväzovanie a pokladanie koní. Tiež si netreba s habituáciou mýliť správanie sa koňa pri skúmaní zdanlivo nebezpečného predmetu alebo javu.

1 Záliš N.: O jezdeckém umění; Zápasnícké jezdectví. Jezdectví 4/2009 s¨tr. 83

2 Duruttya M.: Velká etologie koní, Košice-Praha 2005; str. 36

3 Franck Dierk: Etologie, Karolinum, Praha 1996, str. 123

4 pevného

5 predĺžený

6 Miller R. M.: Imprinting Training of the Newborn Foal. Western Horseman Inc., Colorado Springs 1996

7 viď postup imprinting tréningu v ďalšom texte

8 Harlow, H. F., Harlow M. K.: Social deprivation in monkeys. Sci. Amer. 207 (1962) 137

9 Duruttya M.: Velká etologie koní, Hipo-Dur, Praha - Košice 2005, str. 38

Podobné články

Dnešním dílem se s vámi autor našeho seriálu MUDr. Karol Hollý loučí. Kdo postupoval podle jeho rad, bude mít pod svým sedlem spokojenou a spolehlivě…

Konečně v sedle mladého koně zvyšujeme tempo! Karol Hollý radí a podrobně popisuje, jak ho v klidu naučit pod jezdcem klusat i cválat - a jak…