V tomto štádiu by ste mohli na koníka pokojne nasadnúť. Nevedeli by ste mu však dostatočne jasne vysvetliť, čo od neho požadujete, najmä čo sa týka predozadného ovládania. Preto potrebujete ešte ostať chvíľu na zemi a venovať sa niektorým cvikom zo série, ktoré Parelli nazýva laterálnym lonžovaním. Ide o zacúvania na vlnenie povrazu, vyslanie na kruh, naklusanie, nacválanie a zastavenie na kruhu a prechádzanie zúženým priestorom. Ostatné pekné veci patriace do laterálneho lonžovania si ponecháme na chvíle, keď už nebudeme od koníka viacej požadovať.

Dnes si povieme ako naučiť koníka bezkontaktne cúvať, ustupovať zadkom (obrat okolo predku) a ustupovanie predkom (obrat okolo zadku).

Cúvanie

Význam cúvania je nesporný. Už či zo zeme či zo sedla. Správne napodmieňovanie cúvania zo zeme uľahčí jeho učenie zo sedla. Pri tejto práci využívame klasické podmieňovanie a snažíme sa vypestovať dynamický stereotyp.

Cúvanie na vlnenie povrazom je kontroverzný cvik. Idete proti zásade, že kôň ustupuje na stupňujúci sa vytrvalý tlak a na prerušované pôsobenie si zvyká. Pri ovládaní koňa na dlhšom vodidle alebo lonži však neviete pôsobiť na zónu jedna tak ako keď ste robili cúvanie na tlak prsta, či ťah za ohlávku. Nemôžete lonžom vyvíjať postupne narastajúci vytrvalý tlak. Kôň však, ako nám to ukazuje prax, vie tieto výnimky pochopiť, hlavne preto, lebo nevie zovšeobecňovať. Preto je technika vlnenia užitočná a najmä je dôležité, na samom začiatku spájať uprený pohľad do očí a ukázanie prstom, na ktoré je kôň už naučený cúvať, s vlnením. Pokiaľ sa to má zvrhnúť na neurvalé mykanie povrazom kým sa zľaknutý kôň nevydá späť, robíte kontraproduktívnu prácu.

Takže ako na to? Postavíte sa pred koňa, uchopíte vodidlo do ľavej ruky tak, že z vašej ruky padá na zem, a zo zeme sa dvíha koňovi k ohlávke. Dáte najprv koňovi už známy hlasový pokyn na cúvanie („cúvaj!") a pravou rukou, v ktorej držíte voľný koniec vodidla mu dáte pokyn na cúvanie (ukážete prstom medzi oči). Keď sa koník nepohne, tak zavlníte ľavou rukou povrazom, aby pocítil ľahké trhanie či klepkanie ohlávkou na zónu 1 („klepnutie po nose"). Keď bol predtým dobre pripravený, tak začne cúvať. Akonáhle naznačí presun hmotnosti na zadné nohy, okamžite zasa položíte povraz na zem. Ak nie, tak k nemu vykročíte s hrozivo upretými očami a prstom namiereným na nos a povrazom zavlníte silnejšie. Keď ani to nepomôže, nezačnete mykať zbesilo povrazom, že ho bude karabínka mlátiť zboku po zóne dva, ale vrátite sa späť k tlačeniu na nos. Jednou rukou pohybujete povrazom, druhú natiahnete voči koňovi, a hľadiac mu uprene do očí sa začnete s výhražným výrazom k nemu približovať až sa mu dotknete nosa. Akonáhle cúvne, položíte povraz na zem a koníka pohladíte, pochválite. Teda pristúpite k nemu bližšie a prstom vynútite pohyb dozadu.

Veľmi dôležité je najmä na začiatku, že po akomkoľvek náznaku cúvania treba okamžite (!) položiť povraz na zem a ostať pokojne stáť. Kôň tak rýchlo pochopí, že „svojím pohybom prinútil tú obludu pred ním aby prestala mykať povrazom". Potom samozrejme bude postupne treba stále menej a menej nato, aby začal cúvať.

Je to veľmi užitočné cvičenie, ktoré je výbornou prípravou pre nácvik zastavenia a cúvanie zo sedla.

Potom je treba striedať nátlak s uvoľnením podľa jeho reakcií. Tam vlastne začína komunikácia. Príklad: Zavlním povrazom, kôň presunie jednu diagonálu dozadu. Na samom začiatku jeho pohybu kladiem povraz na zem, čím ho odmením, ale zároveň mu dávam najavo že jeho práca skončila, čo nie je pravda. Kôň zastane a ja okamžite - pokiaľ možno v malom predstihu anticipujúc jeho zastavenie - zavlním povrazom znovu a akonáhle začne pohyb druhou diagonálou, povolím. Tento pulzný prístup je základom aj v iných ustupovacích cvikoch. Ďalej pokračujete až keď koník ochotne cúva na jemné pulzné vlnenie povrazom aspoň tých 5 krokov a zjemňujete pomôcku.

V druhej etape, keď už nemusíte s vodidlom kmitať vo veľkej amplitúde, vyžadujete cúvanie so zníženou hlavou. Kôň na to prejde sám, lebo prvé splašené zodvihnutie hlavy, ktoré možno robil na začiatku, bolo reakciou na pohyby povrazu, ktoré sú teraz nepatrné a kôň cúva viac na reč tela ako na pohyb povrazu či ohlávky na nose. Aj keď cúva kôň vo voľnosti, má hlavu dolu, lebo mu je to tak pohodlnejšie. Samotný pohyb nánosníku povrazovej ohlávky ako signál ku cúvaniu je dôležitý preto, aby koník vedel neskôr reagovať cúvaním zo sedla. V tejto etape tiež spájajte cúvanie s prichádzaním ku vám. Keď kôň od vás odíde na dĺžku povrazu, otočíte sa k nemu bokom rukou, ktorá je ďalej od koňa držíte povraz, túto upažíte, čím koňa trochu potiahnete dopredu, unožíte tým istým smerom a keď kôň vykročí, počkáte kým príde ku vám a buď ho pochválite alebo pokračujete s ním ďalej dopredu.

Pokiaľ sa kôň nepohne, začnete voči jeho zóne dva točiť povrazom, aby ste ho dostali do pohybu.

V konečnej fáze by to malo vyzerať tak, že na uprený pohľad do očí koňa a prípadný zvukový pokyn by mal kôň od vás cúvať a naopak na postavenie bokom, ukázanie rukou a pohľad pred koňa by sa mal k vám približovať. Samozrejme, že koníka aj privolávate. Dbáte na zásadu, že kôň, ktorý sa k vám približuje sa vás nesmie dotknúť, nesmie vstúpiť do vašej intímnej zóny. Mal by zastať pred vami a počkať, kým vy nevstúpite do jeho intímnej zóny a kým sa ho nedotknete. Kôň je zviera zvyku a keď budete dôslední, vráti sa vám to pri ďalšej práci.

Ustupovanie zadkom (obrat okolo predku)

Význam tohto cviku spočíva jednak v tom, že keď bude kôň na lonži alebo povraze od vás vzdialený, pôsobením na jeho tretiu zónu ho obrátite k sebe čelom a zastavíte, jednak v tom, že kôň bude vedieť ustupovať na minimálne pôsobenie tou časťou tela, na ktorú budete pôsobiť.

Ako na to? Postavíte si koňa a niekoľkokrát ho obídete. Potom sa postavíte čelom k jeho boku, vo vzdialenosti asi 1 m. Vodidlo držíte v ruke, ktorá je bližšie k hlave koňa a v druhej ruke držíte zvyšok tak, aby voľný koniec visel k zemi. Po tom, ako ste upútali pozornosť koňa zodvihnutím ruky, v ktorej ide vodidlo k ohlávke, pozrite sa mu uprene na zadok. Ak nezareaguje, - a on asi spočiatku nezareaguje - ukážte na zadok prstom. Ak ani to nefunguje, začnite točiť voľným koncom povrazu smerom k jeho zadku (prípadne necháte „ožiť" koniec tušírky). Ak naznačí ustupovanie,okamžite prestaňte pôsobiť a koňa pochváľte. Ak neustúpi, ľahko potiahnite vodidlom k sebe. Ak to nestačí, necháte dopadnúť povraz silou nie väčšou ako 15-25 dkg na jeho zadok (dotknete sa ho tušírkou). Ak ani tak neustúpi, tak dopad povrazu zosilníte (poklepávanie tušírkou sa zosilňuje). Ak by to nestačilo, pristúpite ku koňovi a potlačíte ho rukou, a potom ostrohou tak ,ako ste to robili predtým (alebo stupňujete švihanie tušírkou, kým neustúpi). Druhou rukou kontrolujete jeho pohyb dopredu. Pri sústavnom opakovaní v tomto poradí nakoniec kôň začne ustupovať zadkom na pohľad alebo ukázanie prstom či točenie koncom vodidla. Keď sa kôň postaví tak, že bude k vám stáť hlavou, privoláte ho k sebe a odmeníte chvíľkou kľudu a poškrabaním na čele, eventuálne na samom začiatku aj kúskom maškrty. Potom to opakujete z opačnej strany. Ďalej pokračujete vtedy, keď toto koník robí na púhe ukázanie prstom z oboch strán.

Ustupovanie predkom (obrat okolo zadku)

Tento cvik zo zeme slúži ku zlepšeniu kontroly koňa zo zeme a upevneniu rešpektu. Tiež po jeho kvalitnom nacvičení budete mať menej práce zo sedla.

Postup: Zasa, po tom ako ste koníka párkrát obišli, sa postavíte čelom ku hlave a šiji na pravej strane koňa asi krok od neho a držiac vodidlo v oboch rukách, pričom do ruky na strane hlavy koňa ide tá časť vodidla, ktorá je upnutá v ohlávke a zvyšok v druhej ruke. Intenzívne sa najprv pozriete na šiju koňa a ukážete prstami oboch rúk na miesta, na ktoré ste predtým tlačili. Potom, ak sa nezačne hýbať, začnete mávať rukami stále ukazujúc prstami na žuchvu a plece. Ak koník nezareaguje, začnete točiť koncom povrazu voči jeho šiji a plecu. Ak koník nezareaguje, necháte dopadnúť točiaci sa koniec povrazu na jeho šiju silou do 25 dkg. Ak to nepostačí, vykročíte točiac povrazom voči nemu až sa ho nakoniec dotknete rukou, na čo bol naučený. Cieľom je, aby ustupoval predkom na pokyn prstov, prípadne točiaceho sa povrazu, aj keď ste od neho ďalej ako jeden krok.

Toto bude trvať dlhšie a kôň to bude ťažšie chápať. Musíte byť postavený - v zmysel koncentrickej dynamiky - najprv viacej pred zónou dva a až keď to koník chápe, staviate sa pred stred jeho trupu. Samozrejme, že to vyžaduje trpezlivosť a dodržiavanie všeobecných zásad - začínať nátlak od nuly a okamžite prestať, keď sa vám čo i len v náznaku koník snaží vyhovieť (naopak nezastaviť nátlak keď robí niečo iné), začínať smerom k hlave a postupne sa presúvať do sedlovej polohy. Tiež treba mať na mysli, že nátlak stupňujete dovtedy, kým kôň nevykoná cvik, ktorý ste požadovali riadne. Nesmiete prestať s nátlakom, kým sa kôň nepodriadi. Neodmeňujte koňa pokojom zato, že vás neposlúcha! Patrí to k dlhšie trvajúcim a ťažším cvikom.