Keď seno môže zabíjať

16. 01. 2018 07:00

Obrázky: 6

Autor: Daniela Dvořáková Foto: archiv autorky Rubrika: Vaše příběhy Počet přečtení: 7989 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 1 krát

Aneb Čo ma naučila choroba mojej milovanej kobyly Salty (diagnóza: Cushingov syndróm a inzulínová rezistencia).

Pastvina a seno sú najprirodzenejšou potravou koní, pomalý nepretržitý príjem objemového krmiva je pre ich psychické aj fyzické zdravie nevyhnutnosťou. Kone by mali mať prístup k senu nepretržite, čo však môže priniesť problémy s obezitou. Preto je najrozumnejšie riešiť nonstop prístup k senu tzv. slowfeedermi (spomaľovačmi žrania, v našom prípade sú to siete s najmenšími, 2‒3 cm okami). Ak kone nemajú pestrú, rôznorodú prirodzenú pastvinu (a to nemá 99 % koní), treba im do kŕmnej dávky doplniť chýbajúce vitamíny a minerály. Ideálne je, urobiť rozbor pastviny alebo sena, aby kone dostávali naozaj to, čo v ich diéte chýba. Ako zodpovední majitelia koní to už niekoľko rokov pravidelne robíme. Seno berieme posledné roky z rovnakého zdroja a výsledky boli každý raz viac menej podobné. V roku 2017 sme preto rozbor sena nedali urobiť. A moja Salta za to zaplatila krutú daň. Pre pochopenie celej drámy sa ale musíme vrátiť viac ako desať rokov dozadu.

Niekedy okolo roku 2006 začalo Salte tiecť z vemienok mlieko. Vemienka jej napúchali a tiekli vždy na konci leta a začiatku jesene. Posledné dva roky sa situácia prudko zhoršila, Salte dokonca hrozila mastitída, jedno vemeno bolo hrozivo napuchnuté, bolestivé a hrejúce. Problém som riešila s veterinármi celé roky, ale márne, kobylám sa vraj v lete mlieko objavuje a súvisí to asi s hmyzom. Keďže sa laktácia objavovala vždy v rovnakom čase na konci leta, spájala som si ju s nejakou fytoestrogénnou rastlinou, ktorá sa na pastvine zrejme objavuje. Vysadila som zo Saltinej stravy všetko, čo mohlo obsahovať fytoestrogény, problém sa ale nezlepšoval.

  • Dnes už viem, že LAKTÁCIA nežrebnej kobyly (pokiaľ nie je spôsobená tumorom) je jedným z prvých prejavov Cushingovho syndrómu (podľa dr. Kellon, ktorá robila výskum na hladinu prolaktínu u kobýl s Cushingom, bola u týchto kobýl veľmi vysoká). Súvisí to s disfunkciou hypofýzy, nadmerné vylučovanie adrenokortikotropného hormónu (skratka ACTH) hypofýzou pri Cushingovej chorobe vedie k nadmernej produkcii kortizolu a následnému nedostatku dopamínu ako aj k strate kontroly produkcie niektorých hormónov, napríklad aj prolaktínu. Sezónny nárast ACTH sa začína koncom augusta a vrcholí koncom septembra. Preto sa problém s laktáciou výrazne zhoršoval vždy v rovnakom čase. Laktácia môže byť aj sprievodným javom inzulínovej rezistencie, druhej Saltinej diagnózy, a v tomto prípade ide o podobný jav ako polycystické vaječníky u žien s metabolickým syndrómom/inzulínovou rezistenciou, kde hormonálna nerovnováha môže zvyšovať produkciu prolaktínu.

Ak Vašej kobyle tečie mlieko, nechajte ju bezpodmienečne vyšetriť na obe spomínané ochorenia. U valachov býva prejavom opuchnutý miešok.

Posledné roky chodila Salta, ktorá je viac-menej celý život bosá a kopytá mala celý život ukážkové, v lete a na jeseň veľmi citlivo. Kopytá ju boleli, mala nepeknú vydrolenú bielu čiaru, dovtedy krásne klenuté kopytá sa stávali plochými. Pripisovala som to všeličomu: tvrdému podkladu v lete, nedostatku vlahy, zle vybalancovanej strave, nedobre urobenej korektúre.

V júli 2015 sa Salta prvý raz schvátila. Aj tu som príčinu hľadala všade možne, kone sa vtedy pásli v sade, kde boli jablká, tak som to pre seba uzavrela plná výčitiek svedomia, že sa schvátila z jabĺk. Čudné bolo iba to, že v sade sa kone pásli už mnoho rokov a nikdy nebol najmenší problém.

Na jeseň 2015 mala Salta masívny absces v ľavom zadnom kopyte. Len stručne pripomeniem neuveriteľnú historku, ktorú som zažila v súvislosti s týmto abscesom na Klinike koní FVL VFU v Brne. Dvaja veterinári, ktorí ju vyšetrovali pre ťažké krívanie, nerozpoznali absces, ale diagnostikovali Salte poškodenie chrbtice. Pichli jej nezmyselnú a drahú infúziu na liečbu kissing spines (Bonefos) a prikázali mi, aby som jej niekoľko dní nedovolila ľahnúť a vyväzovala ju v boxe. To som, našťastie, neurobila, čím som Salte ušetrila veľa utrpenia. Vzápätí prišiel ku kobylke veterinár, ktorý cez sociálne siete sledoval moje nariekanie nad jej stavom a hoci som sa s ním dovtedy nikdy nestretla, pricestoval a okamžite diagnostikoval absces v kopyte. Samozrejme, mal pravdu a o pár dní sa absces prevalil. Po ťažko poškodenej chrbtici nebolo ani stopy.

  • Dnes už viem, že SCHVÁTENIE je v 80–90 percentách prípadov spôsobené endokrinným ochorením koňa (Cushing alebo IR). Zvyšná malá časť pokrýva prípady schvátenia, kde sú jasné príčiny (napr. ak sa kôň vláme ku krmivu a nažerie sa obilia, zadržiavaná placenta, závažná infekcia a pod.).

Ďalší z viditeľných príznakov, že niečo nie je dobré, bolo Saltino postupné priberanie na váhe. Salte sa začali tvoriť tukové depozity na niektorých miestach tela, predovšetkým na pleciach. Tento článok rozhodne nie je kritikou veterinárov, ale mám k tomu ďalšiu úžasnú historku, podobnú tej o brnianskej klinike: jedna mladá veterinárka mi tvrdila, že hrče na Saltiných pleciach sú zatvrdnuté svaly z nepadnúceho sedla. Chvíľu som jej to fakt aj verila, ba dokonca som Salte aj nové sedlo kúpila, kým som natrafila na súdnejšieho veterinára :-) Žiaľ, boli to tvrdé tukové hrče, presne tie, ktoré sú také nebezpečné a ktoré znamenajú, že treba začať rýchlo konať!

  • Dnes už viem, že TUKOVÉ HRČE (fat deposits) sú znakom inzulínovej rezistencie (IR), iným názvom EMS (Equine Metabolic Syndrom) a predstavujú veľmi vážny problém, ktorý treba okamžite riešiť diétou a pohybom. Nebezpečná je samotná obezita, kôň by sa nikdy nemal dostať nad hodnotu 6 Hennekeho deväťstupňového bodového systému (BCS t.j. body conditioning score).

Zhruba pred rokom som si všimla, že Salta začína mať vystúpený kohútik a prepadnutý chrbát. Celý život bola pekného telesného rámca s krásnym silným chrbtom. Príčinu som začala opäť hľadať u seba, zrejme bola roky jazdená zle a teraz vidím dôsledky nesprávneho jazdenia v tzv. „prirodzenej rovnováhe“ bez zhromaždenia a podsadenia. S problémom som bojovala gymnastickým cvičením zo zeme, kvôli Salte som sa začala zaujímať o akademické jazdenie, zlepšila sa jej ohybnosť a sila, no strata svalov na chrbte sa výraznejšie nezmenila.

  • Dnes už viem, že STRATA SVALOV chrbta (topline) a následne výrazné „senné brucho“ je jedným z typických znakov koní s ochorením PPID (Cushing) a s nasadením liečby a správne nastavenej kŕmnej dávky sa zvyčajne všetko vráti do normálu.

Posledné leto bolo veľmi teplé a suché. Saltu som nachádzala na pastvine spotenú, takmer vždy mala na niektorých miestach vlhkú srsť. Iné kone boli suché. Keď som na tento problém upozorňovala, zvyčajne som sa dozvedela, že Salta je stará a má asi už problémy s termoreguláciou.

  • Dnes už viem, že nadmerné POTENIE, močenie a pitie je jedným z prejavov Cushingovej choroby.

V lete Salte slzili oči. Viac ako iným koňom. Nosila na hlave neustále ochrannú sieťku pred hmyzom, ale oči slzili ďalej.

  • Dnes už viem, že SLZENIE, je jedným z mnohých ďalších prejavov Cushingovej choroby. Nad očami sa jej vytvorili mohutné depozity tuku (vyzeralo to ako opuchnuté oči) a podľa niektorých teórií následkom tlaku oči slzia. Prejavom bývajú aj infekcie dutín, VÝTOK Z NOZDIER, lézie v papuli a pod.

Posledné dva roky mala Salta nepeknú srsť. Po zime neprelínala tak ako po iné roky, trvalo to podstatne dlhšie a kvalita jej srsti bola iná ako dovtedy.

  • Dnes už viem, že PROBLÉMY S PRELÍNANÍM (hoci len nepatrné a zdanlivo bezvýznamné) a ZMENA KVALITY SRSTI sú prejavom ranného štádia Cushingovej choroby

Čo však bolo najhoršie, posledné dva-tri roky roky bola Salta v ťažkej depresii. Opäť som hľadala príčinu inde, ako v skutočnosti bola. Pripisovala som to strate jej najbližších konských kamarátov, s ktorou sa nevyrovnala. V niektorých obdobiach vyzerala ako živá mŕtvola, iba stála so sklonenou hlavou – predovšetkým v lete a na jeseň. Na konci zimy ožívala a na chvíľu som mala späť starú temperamentnú Saltu.

Bolo mi čoraz jasnejšie, že za tým musí byť aj fyzický problém. K Salte som volala veterinárov, ale človek si pripadá tak trochu ako cvok, keď núti k návšteve uštvaných a preťažených veterinárov, ktorí zvyčajne od rána do večera riešia nejaký akútny, životohrozujúci stav, aby sa pozreli na moju kobylu, ktorá je bez nálady a smutná, no inak nevykazuje žiadny závažný zdravotný problém.

  • Dnes už viem, že LETARGIA a DEPRESIA mala svoj fyziologický dôvod, Saltino telo bolo následkom Cushingovho syndrómu zaplavené stresovým hormónom (kortizolom) a chýbal jej dopamín.

Na jeseň 2017 sa situácia stále zhoršovala. Salte hrozivo napuchli oči (ako už vieme, bol to nazhromaždený tuk a v momente, keď sa jamky nad očami koňom stratia, je zle), tieklo jej mlieko, uzavrela sa do seba, stála väčšinu času mimo stáda a mala viditeľné bolesti. Iba s ťažkosťami sa pohybovala.

Vtedy sme sa s našim veterinárom dohodli na komplexnom vyšetrení (za čo som mu nesmierne vďačná). Salte sme spravili opakovane sonografické vyšetrenie vaječníka (má iba jeden, pretože je po jednostrannej ovariektomii), aby sme vylúčili tumor alebo cysty na vaječníku. Urobili sme sonografické vyšetrenie maternice. Všetko bolo v poriadku. Odobrali sme krv na komplexné vyšetrenia a čakali sme na výsledky. Pár dní po odbere krvi, skôr ako prišli výsledky, sa 4. októbra 2017 Salta akútne schvátila na všetky štyri nohy. Kto to zažil, vie, aký horor to pre koňa a jeho majiteľa predstavuje. Salta uľahla a ja som sa s ňou v duchu už lúčila.

V tom momente ale náš príbeh začal paradoxne smerovať k lepšiemu. V jednom momente sa stretlo niekoľko priaznivých momentov. V stajni býva náš kamarát, ktorý je zhodou okolností kováč a kopytár. Salte sme okamžite nechali urobiť rentgeny, hoci s veľkou námahou pre jej bolesti a neschopnosť stáť. Blahorečila som výcviku pozitívnou motiváciou, ktorej sa venujem už niekoľko rokov a vďaka ktorej Salta bola ochotná spolupracovať iba za „kliknutie“ (odmenu dostať nemohla vzhľadom na prísnu diétu pri akútnom schvátení) aj za hranicou bolesti. Vďaka kováčovi snímky vyzerali tak, ako majú rentgenové snímky schváteného kopyta vyzerať, teda kopytnú stenu sme označili kovovými značkami, rovnako ako koniec strelu. Žiaľ, až na ojedinelé výnimky, snímky, ktoré vám urobí väčšina u nás dostupných veterinárov, nebudú dostatočne použiteľné, pretože kopytá nebudú správne označené. Takže súkromná rada z mojej strany: ak voláte veterinára rentgenovať kopytá s podozrením na schvátenie alebo už schvátené kopytá, pripravte si vopred lepiacu pásku, kus tenkého drôtu a pripináčik, vet ich pravdepodobne nebude mať :-)

Na základe rtg snímkov urobil náš kopytár okamžite trim. Všetky zásahy na kopytách sme dokumentovali fotkami a posielali na konzultácie do skupiny dr. Kellon, o ktorej ešte bude reč. Kopytár sa Saltiných kopýt ujal s veľkým entuziazmom a trim jej od schvátenia robí každé dva týždne. Prvé dni prežila kobylka na polystyrénových papučiach, ktoré sa denne museli meniť, potom našťastie prišli špeciálne botky pre schvátené kone „Cloud“ od Easyboots. Sú fakt dobré a Salte hodne pomohli. Nerada na toto obdobie spomínam a dúfam, že nikdy nič podobné už nezažijem.

V tom momente prišla šokujúca správa: krvné výsledky interpretovala česká veterinárka, internistka, ktorá stanovila diagnózu: Cushingov syndróm a inzulínová rezistencia. Zmocnila sa ma panika: jedného koňa s Cushingom som už mala, dvadsaťročnú slepú poníčku Monču. Jej liečba stála majetok a prežila iba necelý rok, pričom kvalita jej života bola strašná. Dnes už viem, že bez náležitých vedomostí, ak by som chcela vystačiť iba s tým málom informácií, ktoré mi vedia v Čechách a na Slovensku veterinári vedia k tomuto ochoreniu poskytnúť, nemám šancu na úspešnú liečbu ani pri podávaní super drahého lieku na Cushingov syndróm (účinná látka pergolid, názov lieku je Prascend). Priznám sa, že som chvíľu pomyslela aj na to, že Salte ukončím trápenie, v tom čase nechodila, nežrala, bola apatická a naozaj trpela.

A vtedy prišla – ako vždy v pravý čas – informácia o existencii medzinárodnej podpornej skupiny pre majiteľov koní s Cushingom a inzulínovou rezistenciou, ktorú založila americká veterinárka Eleanor Kellon (som neskonale vďačná Veronike Bonebakkerovej, ktorá je strážnym anjelom pre moje kone, že ma do tejto skupiny nasmerovala).

Webová stránka organizácie ECIR (Equine Cushing Insuline Resistance) so základnými informáciami o Cushingovom syndróme a inzulínovej rezistencii je dostupná tu: https://www.ecirhorse.org/

Hneď po otvorení webovej stránky svieti v hornej časti inštrukcia: Kliknite sem, ak ste v kríze. Vzápätí sa dostanete do ECIR skupiny, kde sa Vás okamžite ujmú, kontaktujú Vás mailom a ďalej už postupujete podľa ich inštrukcií. Je to obrovská úľava. Odrazu na všetky tie problémy a strasti nie je človek sám, vedú ho skúsení ľudia, ktorí vedia, že z problému existuje cesta von, hoci to tak práve v tom momente nevyzerá. Skupina ECIR vznikla v roku 1999 a odvtedy pomohla stovkám, dnes už možno tisíckam koní so Saltinou diagnózou.

Ako člen skupiny máte prístup ku všetkým databázam a prípadovým štúdiám. Mnohé z evidovaných chorých koní sa dožili veku 30–38 rokov a na pergolide žili 15‒20 rokov. Pri správnom managemente môžu tieto choré kone žiť plnohodnotný život bez schvátenia a dokonca v plnej záťaži. Dr. Kellon ako zakladateľka ECIR group vytvorila podrobné protokoly, ako postupovať, aby ste ťažko chorého, často aj ťažko schváteného koňa priviedli nazad z cesty do večnosti, kam smeroval.

Základom starostlivosti sú tieto piliere:

Trim

Po schvátení a rotácii kopytnej kosti je nevyhnutný okamžitý a správny „prestavbový“ trim (realigning trim). „There is only one proper trim, and no one but God can claim ownership of it. The proper trim is one where the hoof capsule correctly conforms to the bones within it“ (Existuje iba jeden správny trim a za jeho majiteľa sa môže vyhlásiť iba Boh. Je to ten trim, kde sa kopytné púzdro korektne prispôsobí kopytnej kosti, ktorá sa v ňom nachádza), hovorí dr. Kellon.

Odborníci v skupine posudzujú každý jeden trim, ktorý podľa ich inštrukcií nafotíte, najlepšie s priloženými, podľa presného návodu urobenými rtg snímkami. Fotky Vám okomentujú a vyznačia žiaduce zásahy. Súčasne sa dozviete, že akýkoľvek trim nevyrieši situáciu, ak nevyriešite to najnaliehavejšie: príčinu schvátenia a tou je nadmerný inzulín v krvi ako dôsledok ochorenia. A to môžete urobiť dvomi spôsobmi: prísnou diétou a nasadením liečby.

Nasadenie liečby

Jediným spôsobom, ktorým sa dá Cushing alias PPID držať pod kontrolou je liečba pergolidom. Pre vysokú cenu pergolidu pravdepodobne budete hľadať alternatívy, ale nie je to rozumné riešenie. Cushingov syndróm je neliečiteľné ochorenie a vyžaduje doživotnú liečbu. Existujú alternatívy napr. drmek obecný (vitex jahňací, vitex agnus, chasteberry), no klinické výskumy dokázali, že síce zmierni prejavy ochorenia, najmä v počiatočnom štádiu, no tá potom bez liečenia vypukne s oveľa väčšou silou. V skupine nájdete desiatky a desiatky informácií o podporných prostriedkoch, o liekoch, o bylinkách, o alternatívnej liečbe, všetko vedecky podložené a zhodnotené. Odporúčam konzultovať v skupine všetko, čo Vám Váš veterinár predpíše, lebo málokto z našich končín má toľko skúseností s týmto ochorením, ako veterinári priamo v ECIR skupine. Okrem iného so samotným nasadením liečby pergolidom tak, aby bola pre majiteľa a koňa, čo najmenej stresujúca.

Salta mala v lekárskej správe iba inštrukciu podávať pergolid, prvých päť dní pol tabletky (0,5 mg pergolidu), následne jednu tabletku (1 mg pergolidu) a to po celý život. Nikto Vám nepovie, že nasadenie lieku sprevádzajú nepríjemné vedľajšie účinky, ako ťažké nechutenstvo a viditeľná letargia. V ECIR skupine to nazývajú „pergolidový závoj“ (pergolid veil) a vedia mu predchádzať, jednak oveľa pomalším nasadením lieku (začína sa na 0,25 mg a zvyšuje sa o 0,25 mg po 5 dňoch až ku konečnej dávke) a jednak podpornými prostriedkami, ktoré takmer úplne potlačia nepríjemné sprievodné javy. Navyše, dávka pergolidu sa musí „nastaviť“ s ohľadom na to, ako organizmus konkrétneho koňa reaguje, Salta napríklad v období sezónneho rastu dobre prosperovala na 1,5 mg, aktuálne sa končí nebezpečné obdobie, preto dávku zasa pomaly znižujem a možno na pár mesiacov úplne vysadím (vyžaduje to ale pravidelnú kontrolu hladiny ACTH v krvi).

Diéta

Diéta je pre liečbu ECIR koňa absolútne kľúčová. V tomto bode sa asi najväčšmi dostanete do rozporu s odporúčaniami, ktoré si nájdete vo veterinárnej správe, prípadne ktoré budete z každej strany počúvať. Ja som mala tú výhodu, že som v čase Saltinho druhého schvátenia mala absolvované výživárske kurzy, vrátane pokročilého pre veterinárov, ktoré diaľkovo ponúka Univerzita Edinburgh a naštudované obrovské množstvo odbornej literatúry (vďaka už spomínanej Veronike Bonebakkerovej a mojej dcére Kačenke, ktorá absolvovala štúdium Equine Science na Aberystwyth University v UK a je pre mňa nekonečným zdrojom informácií). V zásade som preto na Saltinej diéte nemusela nič meniť, len som sa musela vypnúť pri opakovaných radách, že musím z jej kŕmnej dávky vynechať repné rezky (balancer a iné lieky mám vraj sypať rovno do sena) a seno jej radikálne obmedziť (podľa jednej rady dokonca mala dostávať iba 4 kg denne).

Tieto skvelé rady som ignorovala a riadila sa pokynmi ECIR group:

  1. Prvá a zásadná vec je dať seno na rozbor. Hodnoty ESC a škrobu nesmú presiahnuť 10 %. V prípade, ak máte seno s vyššími hodnotami, je nevyhnutné namáčať ho min. 1 hodinu a to ponorením do vody. Príjem sena pri chudnutí by mal byť 2 % ideálnej váhy alebo 1,5 % súčasnej váhy. Keďže kôň potrebuje prístup k senu nonstop, resp. bez sena by nemal byť nikdy viac ako dve hodiny (poškodzuje to závažným spôsobom tráviaci trakt a narastá stres, čo pre kone s Cushingom je veľmi nebezpečné, stresový hormón kortizol je skrátka náš doživotný nepriateľ), je riešením používanie sietí s veľmi malými okami. Seno som poctivo vážila a zistila som, že nech do sietí napchám akékoľvek množstvo, kone nedokážu zožrať viac ako 0,4–0,5 kg za hodinu. Ak odrátame čas, kedy spia, hrajú sa, ošetrujú sa... vyjde nám spotreba sena vcelku ideálna.
  2. Repné rezky sú najbezpečnejším krmivom pre ECIR kone. Neverte tomu, že nie, hoci Vás o tom budú na každom kroku presviedčať. Koňom moc nechutia, potrebujete ich ozaj iba hrstičku, z ktorej sa po namočení stane slušná masa, majú nízky glykemický index, neobsahujú cukry ani škroby. Treba ich však pre namočením vyplachovať a po namočení znovu, až kým netečie čistá voda, aby sme vyplavili nečistoty, no najmä železo, ktoré je pre ECIR kone nepriateľ číslo 2. A pozor, musia byť bez melasy!
  3. Vybalancovanie minerálov na základe rozboru sena. Tiež absolútne kľúčové. Už niekoľko rokov takéto balancery používame vďaka https://www.yourhorse.eu/sk_SK/. Určite nekupovať minerálne doplnky z bežných konských obchodov. Dr. Kellon k nášmu senu odporučila doplniť: fosfor, magnézium, meď, zinok, selén, jód, lyzín, metionín, biotín, presne to, čo balancer z yourhorse obsahuje. Ak je seno horšie stráviteľné a má menej proteínov, treba doplniť napr. v podobe konopných peliet alebo sušeného (podrveného) hrachu. V prípade schvátenia a ak nie je choroba pod kontrolou navýšiť magnézium (pre 600 kg Saltu 3 mg denne).
  4. Čerstvo mleté ľanové semená, 100 g/denne
  5. Jodizovaná kuchynská soľ 1‒2 lyžice do žrádla (lizy nedokážu pokryť potrebu koňa, sú určené skôr pre dobytok ako kone)
  6. Vitamín E (pre 600 kg Saltu 2000 IU denne)
  7. Salta dostáva aj spirulinu (20 mg ráno a 20 mg večer), pretože tá podľa aktuálne prebiehajúcich výskumov znižuje hladinu glukózy v krvi

 

Cvičenie

Keď sa kôň plne zotaví zo schvátenia (minimálne pol roka), je čas začať s fyzickou aktivitou, lebo tá je ďalším kľúčovým bodom pri uzdravovaní. Tam sme sa však zatiaľ zo Saltou nedostali. Preto dávam iba odkaz, na príslušné informácie: https://www.ecirhorse.org/DDT+E-exercise.php

A prečo nadpis „Keď seno môže zabíjať“? Lebo moju Saltu takmer zabilo seno. Práve seno bolo spúšťačom jej laminitídy a celkového zhoršenia jej ochorenia. Ako som už písala, v roku 2017 sme rozbor sena nedali robiť. Po schvátení som ho okamžite poslala na analýzu a výsledky boli šokujúce. Za celé tie roky, čo rozbor sena robíme, sme nemali seno s tak vysokými hodnotami cukru. Trojnásobne prekračovali bežné hodnoty namerané po iné roky. Salta na tomto sene žila od mája 2017. Iba pár mesiacov kŕmenia takéhoto sena stačilo na to, aby rozvrátilo jej chorý metabolizmus. Seno sme okamžite vymenili (našťastie mal dodávateľ k dispozícii ešte minuloročné), dali na rozbor a výsledky boli super, čo sa okamžite prejavilo na zlepšení jej zdravotného stavu a po troch mesiacoch aj na úbytku na hmotnosti.

Takže, čo ma naučila Saltina choroba?

  • nepodceňovať dôležitosť analýzy sena
  • uvedomiť si, aké je dôležité vyvážiť krmnú dávku minerálmi a vitamínmi
  • veriť svojej intuícii: keď vidím, že sa s koňom niečo deje, pravdepodobne mám pravdu, lebo len ja ho poznám tak, ako nikto iný (nepočúvať cudzie mudrovanie, nekompetentné rady, tvrdenia, že je to normálne, že je kôň starý, že hento, že tamto)
  • overovať si informácie, aj keď pochádzajú od veterinárov
  • rozlišovať kvalitné, vedecky a empiricky podložené zdroje informácií od balastu dostupného všade na internete
  • ďakovať Pánu Bohu za skvelých ľudí, ktorých mi Saltina choroba priviedla do cesty. Mnohí virtuálni kamaráti veterinári a koniari sa stali pre mňa reálnymi, neuveriteľne mi pomáhali v časoch krízy. Od známej, s ktorou som sa náhodne videla raz dvakrát v živote a ona mi okamžite bezplatne poslala vlastný pergolid, kým sa mi podarilo zohnať vlastný (na Slovensku je to nedostupný liek), až po tých, ktorí ma povzbudzovali a pomáhali mi vtedy, keď bolo najhoršie. Sú to desiatky osôb a všetkých mám rada.
  • uvedomiť si aká úžasná vec je internet, akú nevídanú možnosť vzdelávať sa a získavať kvalitné informácie nám poskytuje. Monička musela zomrieť, pretože som sa v tom čase nedokázala dostať ku kvalitným informáciám. Salinka je môj pokus o reparát.

P.S. Trochu optimizmu na záver. Salta dva týždne pred začatím liečby a tri mesiace po začatí liečby https://www.youtube.com/watch?v=N3CSP-52C8s

Připojené obrázky

Připojené články

29.08. 2013 05:00 Když koně zabije pastva

Ohodnoť článek:

1 2 3 4 5

Čím více bodů, tím lepší hodnocení.

Článek hodnotilo 3 čtenářů. Celkový počet bodů: 15.

Linkuj na:

Sdílej článek na Linkuj.cz Sdílej článek na Jagg.cz Sdílej článek na De.licio.us Sdílej článek na Connotea.org Sdílej článek na Facebook.com


Equichannel na Facebooku

Děkujeme
našim
partnerům: