Rychlé odkazy:
Élite loisir – elitný kôň na voľný čas
15. 11. 2011 05:00
Autor: Eva Marková Foto: IFCE / câ Thevenot Rubrika: Výstavy a show Počet přečtení: 2151 Počet komentářů: 9 Komentuji zde: Ne Bookmarkován 0 krát
Dňa 29. 10. 2011 sa víťazom celofrancúzskeho finále koní Élite loisir stal čierny kabardinský žrebec Inal. Inala sme pred piatimi rokmi predali do Francúzska, preto mám z jeho výsledku o to väčšiu radosť. Élite loisir je certifikátom, udeľovaným najvyššou francúzskou chovateľskou organizáciou pre kone, ktoré spĺňajú prísne parametre koní na voľný čas.
Myslím, že je to užitočný systém, ktorý by bolo určite vhodné rozšíriť i do našich krajín, preto skúsim zhrnúť jeho princípy do článku.
Aj keď testovanie koní na voľný čas má vo Francúzsku zatiaľ pomerne krátku tradíciu, rýchle si získava popularitu. Veď len v tomto roku sa v jednotlivých oblastiach uskutočnilo 110 regionálnych kôl! Organizuje ich ICFE (Institut Francais du Cheval et de l'Equitation, v minulosti pod názvom Haras Nationaux), čo je organizácia, ktorá vo Francúzsku riadi všetko, čo s koňmi a jazdectvom súvisí.
Testovanie je určené pre kone rôzneho veku, bez ohľadu na pohlavie alebo plemeno. Pozostáva z hodnotenia exterieru, chodov a skúšky poslušnosti, ktorá preveruje ochotu a vyrovnaný temperament v rôznych prekážkach. Prekážky majú napodobňovať rôzne situácie, s ktorými sa rekreačný jazdec a kôň môžu stretnúť. Nie sú vopred známe, preto sa konkrétne prekážky nedajú natrénovať. Ide zvyčajne o prejazdy vodnými prekážkami, malé skoky, prechádzanie nad, pod alebo cez rôzne povrchy, nezvyklé zvieratá v ohradách, náhle zvuky, svetlá, pohybujúce sa predmety a podobne.
Hodnotí sa jedine kôň a jeho reakcie, sed jazdca na známku nemá vplyv. Každé zaváhanie koňa znamená stratu bodov, výsledná známka za poslušnosť je súčtom bodov, získaných na všetkých prekážkach.
V každej zo spomínaných troch častí (exterier, chody, poslušnosť) je kôň ohodnotený jednou zo známok
- nekvalifikovaný,
- kvalifikovaný,
- vybratý,
- elite.
Výsledná známka sa určuje podľa najnižšej získanej. Teda ak získal kôň za exterier známku „vybratý", za chody „elite" a za skúškú pod sedlom „kvalifikovaný", výsledná známka je „kvalifikovaný".
Kone s výslednou známkou „elite" získavajú titul Élite loisir, ktorý sa im zapisuje aj do pasu. Je to niečo ako certifikát kvality pre kone na voľný čas. Zvyšuje cenu koňa a pre prípadných kupcov je zárukou, že kôň je spoľahlivým partnerom na rekreačné jazdenie. Tieto kone zároveň získavajú kvalifikáciu na národné finále, pričom za každý kraj je vybratý maximálne jeden z nich. Každý rok sa finále zúčastní 20-30 koní z celého Francúzska a niektoré z nich sú tam ponúkané na predaj. Cena takéhoto koňa je tam 15000-20000 EUR.
Vo finále sú kone opäť hodnotené na exterier, chody a v skúške poslušnosti, ale na výsledok má vplyv jedine posledná známka - z testu poslušnosti na ruke i pod sedlom.
Élite loisir 2011
Tohtoročné finále sa uskutočnilo 29. 10. 2011 v Lyone ako súčasť výstavy Equita. Po zvyčajnom ohodnotení exterieru a chodov jednotlivých koní nasledovala hlavná časť - skúška pod sedlom a na ruke. S popisom jednotlivých prekážok prikladám i jazdu víťazného kabardinca Inala na videu a jeho bodové hodnotenie. Môžete si teda podobnú dráhu pre porovnanie postaviť doma a skúsiť si to.
Ale pozor! Platí len prvý prejazd - ani účastníci tejto súťaže prekážky vopred nepoznali a nemohli si ich doma nacvičiť (okrem základov ako nastupovanie do vozíka, čistenie kopýt a nehybnosti pri nasadaní).
Maximálny počet bodov na každej prekážke je 5. Očakáva sa prejazd prekážkou bez zľaknutia, zastavenia alebo vybočenia z trasy, v opačnom prípade sa body odpočítavajú.
1. Nakladanie do vozíka (výsledok Inala: 5 bodov)
2. Dvíhanie nôh (Inal 5 bodov)
3. Rozprašovač nad plachtou. Prvá skutočná prekážka, kôň je cez ňu vedený. Striekajúca voda zťažovala výhľad na plachtu, takže kôň vlastne nevidel, kam kráča. To mnohé kone znervóznilo a malo vplyv na výsledok celej súťaže. Inal po preskúmaní priestoru do prekážky vkročil, kľudne ňou prešiel a na rozdiel od súperov si zachoval pokoj aj po nej. (Inal 4 body)
4. Nehybnosť pri nasadaní (Inal 5 bodov)
5. Prasknutie balónika. Kôň kráča popri kope balónikov, z ktorých jeden praskne práve vo chvíli, keď ho kôň míňa. Aj na bežnej vychádzke môže koňa prekvapiť výstrel zo zbrane a je fajn, ak to koňa nerozhádže. (Inal 4 body)
6. Svetlo a klaksón. Prekážka, simulujúca auto s netrpezlivým vodičom - rozsvieti sa svetlo a zaznie zatrúbenie. (Inal 3 body)
7. Matrac pod kobercom. Koňa prekvapí nezvyčajný povrch, po ktorom kráča. (Inal 4 body)
8. Malý skok (Inal 4 body)
9. Záves (Inal 5 bodov)
10. Ťahanie plechoviek (Inal 5 bodov)
11. Labyrint. Prekážka sťažená tým, že ju tvoria úzke dosky, iba položené na asi 20 cm vysokých stojanoch. (Inal 5 bodov)
12. „Rieka" plastových fliaš. Nahusto naukladané prázdne plastové fľaše, kôň má prejsť týmto priestorom, pričom kráča po fľašiach. (Inal 3 body)
13. Cúvanie medzi barierami (Inal 5 bodov)
14. Závora so zvonením (Inal 4 body)
15. Cval s rýchlym zastavením (Inal 4 body)
- Video jazdy najdete na YouTube http://www.youtube.com/watch?v=lhM7zcZwYUc.
- Článok o finále Elite loisir 2011 na stránke Haras nationaux.
- Informácie o systéme kvalifikácií koní na voľný čas vo Franczúzsku
Pár slov o víťazovi
K Inalovi sme sa dostali neplánovane. Kamarát v Rusku mi koncom februára 2005 odporúčil čiernu kabardinskú kobylu s výborným pôvodom. Keďže mala pod sebou odrasteného žrebčeka - Inala, pribalili nám i jeho. Celá táto transakcia bola rýchla a dosť dobrodružná - veď sme sa rozhodovali len na základe jednej nekvalitnej fotografie a kobylu so žriebäťom sme prvýkrát videli, až keď sme ich prekladali do vozíka na bielorusko-poľskej hranici.
Inal bol ako dvojročný prezentovaný na výstave v Trenčíne. Keďže u nás nemal chovnú perspektívu (je príbuzný takmer so všetkými našimi koňmi), predali sme ho po výstave do Francúzska.
Majiteľka Julie Debert hľadala koňa na turistiku v Pyrenejách, do oka jej padlo práve plemeno kabardinský kôň a Inal napĺňal jej predstavu o takomto koni dokonale. Zúčastňuje sa s ním súťaží TREC, nižších vytrvalostných súťaží i diaľkových jázd. Pre zaujímavosť - pred pár mesiacmi absolvoval 10-dňový treking po Pyrenejách naboso, prikladám niekoľko fotografií jeho kopýt po návrate.
O Inala je záujem aj zo strany chovateľov - pripúšťajú ním kobyly miestnych plemien, kobyly v španielskom type i kabardinské kobyly. Je držiteľom licencie plemenníka v ruskej i nemeckej plemennej knihe.
Připojené obrázky
Ohodnoť článek:
1 2 3 4 5
Čím více bodů, tím lepší hodnocení.
Linkuj na:
Copyright (c) 1997 - 2011 EQUICHANNEL.cz - ISSN: 1213-0737
E-mail: info@equichannel.cz
EQUICHANNEL.cz je členem internetové reklamní sítě OUTDOORNET
Komentáře
rozbalit všechny komentáře sbalit všechny komentáře
Seřadit komentáře: Od nejstaršího / Od nejnovějšího
Gratulujem úspešným chovateľom
08:06 - 15. 11. 2011Prečítal som si celý článok, pozrel som si fotky a video a bol som príjemne naladený z výkonu toho mladého koníka. Ocenil som si najmä jeho opatrnosť, ale aj poslušnosť. Ten žrebec urobil dobré meno plemenu a česť svojim chovateľkám Eve Markovej (do 2 rokov) a tej mladej jazdkyni (majiteľky) z Francúzska. Ak je väčšina koní tohto plemena takých vynikajúcich ako tento čierny žrebec Inal, (čo je pravdepodobné), tak to plemeno má možno aj v našich končinách dobrú perspektívu.
Jarovi
09:26 - 15. 11. 2011Ďakujem za želanie. Toto plemeno som si vybrala po dlhej úvahe a nesklamalo ma. Inal je naozaj jeho typickým predstaviteľom, okrem nenáročnosti, vytrvalosti a odolnosti vyniká tým, že sa dokáže napriek stresujúcim okolnostiam veľmi rýchle ukľudniť.
Ešte ťa trochu opravím v pojmoch - v chovateľskej terminológii je chovateľom koňa zvyčajne ten, v koho majetku je jeho matka v čase narodenia toho koňa. Podľa toho je chovateľom Inala kaukazský chovateľ Ibragim Jaganov.
Ja som bola "iba" jeho majiteľkou, aj keď vlastním Inalovu matku, jeho polosúrodencov, synovcov, netere a ďalších príbuzných. ;-)
Gratulácia
10:26 - 15. 11. 2011Evička, gratulujem k úspechu Inala. Jeho úspech je úspechom každého človeka ktorý ovplynil jeho život či už tomu hovoríme chovateľ alebo nie... :o) Obdobné trate a súťaže už existujú na rôznych úrovniach všade po svete, ale je výborné že aspoň niekde sa takýmto koňom dáva oficiálne uznanie. My na obdobnej trati ktorú máme postavenú učíme "hobbáčov" a ich kone ako sa s tým v kľude vysporiadať. Keď sme samy pochopili aká obrovská zmena v psychike koňa nastane keď spolu zvládnete rôzne výzvy či už reálne alebo trochu potreštené, koľko koní sa stane ochotnejnšími a odvážnejšími, koľko ludí si začne vážiť svoju prácu a svoje kone keď vyvinú nadmerné úsilie, keď úspech nieje len o zdolanej prekážke alebo rýchlom spine ale o vzájomnej dôvere, keď sme samy zistili aké skvelé je prekonávať sa a mať z toho stále radosť, rozhodli sme sa o to podeliť aj s ďalšími odvážlivcami. Som preto za Tvoj článok ohromne vďačná, lebo je evidentné že na ceste za spoľahlivým koňom ideme správnym smerom, hoci vlnobitie komerčného športového jazdenia je tak silné! Evička len tak ďalej a držíme palce do ďalšieho chovu a k ďalším úspechom.
Petra z Kaktus ranča.
gratuluji!
10:37 - 15. 11. 2011Nádherný kůň a skvělý výsledek - už jsem brouzdala na Vašich stránkách a tyto koně obdivuji. Ať se i nadále daří.
kone na voľný čas
10:53 - 15. 11. 2011Reaguje na 3.
Petra, pri písaní článku som myslela aj na teba a prekážky u vás na ranči ;-) Myslela som aj na huculíky, haflingy, kone a pony ďalších plemien i krížence, ktoré by sa na takýchto dráhach mohli "nájsť". A takisto na ich majiteľov, ktorí by si mohli otestovať svoje kone a to, ako si s nimi rozumejú a nakoľko sa na nich môžu spoľahnúť.
Dôležité v tom je to, že to berie vážne aj najvyššia francúzska koniarska organizácia. Na tieto podujatia vysiela svojich rozhodcov a hodnotiteľov, o výsledku informuje na svojom webe a v prípade žrebcov a kobýl berie výsledky do úvahy aj pri uchovňovaní.
Gratulujem
10:54 - 15. 11. 2011Pekný úspech. Keby to chcela byť prvá kabardinská lastovička. Čo sa týka súťaže, pripomína mi prvú časť nášho "turistického military", ktoré sme robievali v 80-tych rokoch v rámci tzv. "masového rozvoja jazdeckého športu".
skvelý koník
11:33 - 15. 11. 2011Kôň je sympaťák, gratulujem jeho chovateľovi, prechodnému majiteľovi, no najmä súčasnej majiteľke, ktorá ho k tomuto víťazstvu doviedla. Aj ja som si hneď vybavila Peťu a jej "hobby trail":-) Sympatická myšlienka, ktorú by niekto mohol dotiahnuť do konca a zastrešiť (myslím teraz najmä na Karola, ktorý s tým skúsenosti má). Jazdenie pre radosť, to tu v jazdeckom športe úplne chýba
super :)
14:28 - 15. 11. 2011Obrovská gratulace všem a velký postesk, že něco podobného se nekoná u nás...rekreačních jezdců je troufám si tvrdit víc jak těch sportovních a bylo by to zajímavé srovnání úrovně našich koní :)
loisirs / TREC
14:29 - 19. 11. 2011Taky opravdu moc gratuluji k uspechu, i kdyz musim poznamenat, ze uvadena prodejni cena kone se znamkou Loisir 15-20 000 eur je ve Francii spise prumer nez nejaky extra vysledek, kor jedna-li se o papiroveho kone s ukoncenym jezdeckym vycvikem a urcitou vykonnosti.
O problematiku se taky zajimam a taky si myslim, ze by se neco podobneho melo zacit delat i u nas. Je sice super, ze se u nas poradaji parkurni, drezurni zavody nebo vsestrannost, ale ruku na srdce, pro normalniho cloveka jsou nedosazitelne (at uz financne nebo schopnostmi kone a jezdce) a tudiz nejsou ani motivaci s konem delat neco lepsiho, nez se jen zbytecne placat po lese.Ve Francii mysli i na tyto jezdce a z toho vznikly v 80.letech min stoleti prave ty TREC zavody, v prekladu zkratky Zavodni terenni jezdeni na konich. Rekreacni jezdci tak maji moznost porovnat stupen vycviku svych koni mezi sebou, ziskat nove cile pro praci, proste je to dobra vec.
Privezla jsem si z Francie a do cestiny prelozila jednu knizku, ktera to podrobne resi (vychova, vycvik rekreacniho kone, TREC, loisirs, rozmery prekazek..), ale i kdyz jsem ji nabizela v nekolika vydavatelstvich (vcetne Brazdy), tak zajem nakladatelu nulovy i kdyz podle me by to byl po vydani bestseller, protoze v "ceskoslovensku" zadna takova kniha neexistuje...Reakce nakladatelu mi pak uplne vzala chut na jakekoli dalsi snahy o prosazeni neceho podobneho treba u CJF :o(. Pritom kontakty do Francie by byly, myslim ze francouzi by klidne i pomohli neco takoveho rozjet.