2004 World Endurance Championships Dubai

20. 3. 2005 Igor Skladanjuk Autor fotek: archiv autora

Igor Skladanjuk je reprezentant Ruska vo vytrvalostnom jazdení a nositeľ titulu Majster športu Ruska. V posledných rokoch súťažil úspešne na najvyšších medzinárodných súťažiach so svojim štvornohým partnerom, kabardinským valachom Karom. Z ich najväčších úspechov je možné spomenúť 23. miesto na ME 2003 v Írsku, 2. miesto na Majstrovstvách Nemecka 2004 a aktuálne 16. miesto na MS 2004 v Dubaji, ktoré sa paradoxne uskutočnili v januári 2005 ako posledné preteky minuloročnej sezóny. Z týchto pretekov napísal zaujímavú reportáž, ktorej zverejnenie umožnil aj na Equichannelu.

V súlade s kalendárom FEI sa 27. januára 2005 uskutočnili v Spojených arabských emirátoch (UAE) Majstrovstvá sveta vo vytrvalostnom jazdení CEIO**** na trati dlhej 160 km. Šampionátu sa zúčastnili ekipy 41 štátov, prihlásených bolo 186 dvojíc. Usporiadajúca krajina využila možnosť, ktorú jej dávajú pravidlá a postavila dvojnásobný počet súťažiacich, teda 12 jazdcov a koní.

Kvôli usporadúvaniu pretekov v púšti bolo postavené Medzinárodné vytrvalostné mestečko - International Endurance City. O veľkosti podujatia svedčí aj rozpočet 45 miliónov Euro. Hlavnými sponzormi podujatia boli Národná banka UAE a firmy Nissan a Omega. Sponzori súťaže prevzali na seba aj všetky výdavky, spojené s dopravou koní, športovcov i členov ekíp k miestu uskutočnenia pretekov i potom domov, vrátane leteckej dopravy. Kone boli dovezené 21 dní pred konaním pretekov kvôli karanténe i aklimatizácii.

Ruská ekipa pozostávala zo 6tich dvojíc: Andemir Aľberdiev-Sosruko, Šamil Džafarov-Almaz, Chalib Širitov-Batraz, Ibragim Mašukov-Parit, Igor Skladanjuk-Karo a Elena Loseva-Vinograd. 5 koní bolo plemena kabardinský kôň, jeden (Vinograd) bol plnokrvný arab. Ruskú ekipu viedla doktorka Jekaterina Zabegina, veterinárom ekipy bola Viktória Pulinec.

Usporiadateľská krajina zabezpečila veľmi luxusné podmienky ako pre kone, tak i pre ľudí. Pre ilustráciu menu pre kone bolo na výber na dvoch stranách, a to v neobmedzenom množstve. Seno bolo na výber austrálske, kanadské, francúzske a iné, koňom sa ponúkal aj med v 20 litrových nádobách. V stajniach nebolo ani jednej muchy, nakoľko ich odchytávali feromónové a elektrické lapače, ktoré boli umiestnené v každej stajni. Prísny stajňový režim zabezpečoval plnohodnotný oddych koní. K dispozícii boli aj výbehy. Všetky organizačné nejasnosti sa riešili okamžite, rýchle a kvalitne. Jazdcom boli ponúknuté podmienky päťhviezdičkového hotela.

Vo všeobecnosti je nutné napísať, že v arabskej kultúre koňom zaslúžene prislúcha osobitné miesto. Kôň je tu vyzdvihnutý na piedestál kultového zvieraťa a to, samozrejme, nemohlo netešiť športovcov-koniarov. Nemenej pozornosti sa v UAE venuje i divej prírode. V púšti bolo možné vidieť množstvo predstaviteľov fauny: ťavy, antilopy, zajace, rozličných vtákov, atď. ako aj kŕmidlá pre ne.

Na tréning boli každej karanténnej skupine vyznačené časti trati pretekov a každá karanténna skupina bola farebne odlíšená (čísla účastníkov) . Tieto opatrenia boli zriadené zo sanitárno- karanténnych dôvodov, aby sa kone rôznych kontinentov nestretávali v čase karantény. Zato na stretávanie sa jazdcov rôznych štátov prebiehal bohatý kultúrny program.

Samotná súťaž sa začala s veterinárnej prehliadky dňa 26. januára. Strohá veterinárna komisia rozhodovala o pustení každého koňa na štart. Preverovali sa fyziologické parametre a obzvlášť pozorne sa kôň preveroval na krívanie. Na štart bolo nakoniec pustených 183 koní. Kôň ruskej ekipy Batraz sa nakoniec na kontrolu nedostavil z dôvodu zranenia, nadobudnúteho počas tréningu.

Družstvo tvorili 4 dvojice (Andemir-Sosruko, Džafarov-Almaz, Mašukov-Parit, Skladanjuk-Karo), Elena Loseva s Vinogradom štartovala ako jednotlivec.

Štart prebehol 27. januára o 6:00, všetkých 183 dvojíc štartovalo naraz. Štartová plocha bola veľkolepo osvetlená reflektormi a prvých 15 km trasy bolo lemovaných z oboch strán svietiacimi plastikovými tyčami, zapichnutými do zeme. Každých 5-10 km sa nachádzali napájadlá v prostredí exotických oáz s palmami a vodopádmi alebo jednoducho plnými nádobami s vodou. Jazdcom bola ponúkaná minerálna voda v plastikových fľašiach.

Paralelne s trasou pretekov bola v púšti spravená cesta pre pohyb džípov (pre zaujímavosť, každej ekipe bol bezplatne organizátormi pridelený džíp Cruiser alebo Nissan Patrol). Nepretržite po nej premávali džípy-sanitky, džípy veterinárnej pomoci s prívesnými vozíkmi i autá akreditovaných novinárov.

Súťaž bola snímaná 350-timi televíznymi kamerami a vysielaná na rôznych športových kanáloch i obrovskej obrazovke oblasti štartu a cieľa.

Celá trať pozostávala zo šiestich fáz: 32 km, 32 km, 30 km, 28 km, 19 km, 19 km. Každá etapa zahŕňala 4-7 km hlbokých pieskov.
Počasie bolo v deň pretekov slnečné, teplota dosahovala 30 stupňov, no vďaka nevysokej vlhkosti sa dýchalo dostatočne ľahko.
Výškový rozdiel na trati bol nepatrný, preto priemerné rýchlosti boli omnoho vyššie ako na súťažiach v kopcovitom teréne.

Po skončení každej fázy prechádzali kone veterinárnou kontrolou, po ktorej bol im i jazdcom doprianý 30-minútový oddych. Pred fázami 3-6 sa veterinárne kontroly ešte opakovali. Pri pochybnostiach sa prehliadka koňa v kluse uskutočnila za prítomnosti troch veterinárov a ukončila sa tajným hlasovaním. Na chladenie koní zabezpečili organizátori dostatočné množstvo vody i ľadu.

V priebehu súťaže pomáhali jazdcom a koňom celé tímy. Pri príchode do cieľa jednotlivých fáz sa v prípade ruskej ekipy zapájali do práce všetci - majitelia koní Ibragim Jaganov i Aslan Apšev, sponzor ekipy Vitalij Buzdov, veterinári, ošetrovatelia i dobrovoľníci z Ruska i iných krajín, ktorí prišli pomôcť tímu. Práca všetkých členov tímu ovplyvňovala úspech každej dvojice. Možno to porovnať s prácou tímu v pretekoch F1.

Role servisného tímu boli rozdelené vopred. Lekárka Svetlana Golokolosova a veterinárka Viktória Pulinec kontrolovali srdcový tep koní i ďalšie fyziologické parametre, Artur Sibekov, Poliak Pawel Krawczyk spolu s ďalšími pomocníkmi ochladzovali vodou i ľadom veľké partie tela koní, Vitalij a Anatolij Buzdoví zodpovedali za časomieru a ľad na chladenie nôh, Aslan Mambetov a Ibragim Jaganov zabezpečovali na trati dodávku vody jazdcom na polievanie koní atď.

Špeciálne kvôli filmovaniu účasti ekipy na majstrovstvách sveta a kvôli pomoci počas pretekov priletela do Dubaja francúzska novinárka Catherine Michelet, ktorá je veľkou fanynkou kabardinských koní a natočila už nejeden film o tomto vynikajúcom a zriedkavom plemene. V deň súťaže sa jej darilo nielen filmovať, ale aj za behu podávať jazdcom umelohmotné fľaše s vodou.

Atmosféra súťaže bola veľmi dobroprajná, počas nej prejavovali súťažiaci uvážlivosť, taktiku i vzájomnú úctu. Počas jazdy bolo možné sa rozprávať so športovými kolegami z ostatných krajín, oddávať sa svetskej besede so šejkami, princami i princeznami. To pridávalo osobitnú emotívnu pečať celej účasti.

Mnohé tímy taktiež ponúkali na trati svoju pomoc aj jazdcom iných ekíp - podávali jazdcom vodu, tak dôležitú na zmývanie potu a chladenie tela koňa.

Do cieľa nakoniec úspešne došlo len 62 dvojíc, z ktorých boli nakoniec ešte dve diskvalifikované. V cieľovej listine som s koňom Karo nakoniec obsadil 16-te miesto a reprezentačná kolegyňa Elena Loseva s Vinogradom 28-me miesto. Ostatní členovia ekipy nedokončili súťaž z rôznych príčin.

Prvé miesta si v svetovom šampionáte rozdelili v tímoch družstvá v tomto poradí:
1. Taliansko
2. Austrália
3. Belgicko

a v jednotlivcoch

1. Barbara Lissarague na kobyle Georgat (Francúzsko)
2. HH Sh Mohd bin Rashid Al Maktoum na valachovi Nashmi (SAE)
3. HE Sh Hazza bin Zayed Al Nahyan na valachovi Mindari Aenzac (SAE)

Související odkazy: